Balí ma ľavičiar. Pomóc!

Viem, pán Pišťanek, že by ste radšej riešili problémy so sexom, ale to aj ja. Momentálne ma však stále trápi tá fáza pred ním. Balí ma totiž jeden príťažlivý a inteligentný muž. Teda taký sa mi zdal až do chvíle, keď sme na našom druhom rande nezabŕdli do politiky. Zistila som, že je to ľavičiar. Nie taký, čo volí Fica alebo iných pohrobkov KSS, ani žiaden angažovaný intelektuál, čo po večeroch študuje Marxa. Ale jeho myslenie je skrz-naskrz ľavicové, i keď on ho považuje za stredopravé. No proste typický čitateľ denníka SME. A keď už som pri definíciách, ja som volička OKS a som za typickú čitateľku .týždňa a tu na T-statione Krivošíka a Vás.
A že kde je problém?
No v tom, že sa bojím dať s dokopy s mužom, ktorý ma svojimi názormi na veľa vecí, ktoré považujem za dôležité, priam irituje (viete, o čom hovorím – celá tá multi-kulti, eko, feministicko, humanistická agenda). Ale zároveň ma fyzicky nesmierne priťahuje. V živote som sa už dala dokopy so všelijakými exotmi, ktorí boli so mnou vo všeličom nekompatibilní, ale mať rozdielne názory na hudbu, filmy alebo sklápanie hajzlovej dosky je niečo celkom iné, ako žiť s človekom, čo má iné videnie sveta. Mám sa na neho vykašľať, alebo mám najprv vyskúšať, či máme aspoň rovnaké videnie sexu?
Jelka, 32

Páči sa mi, že sa týmto zaoberáte na začiatku, že Vám láska nezaslepila oči. Možno to bude spôsobené (s dovolením) Vaším zrelým vekom a skúsenosťami.

Je totiž pravda, že vo fáze prudkej zaláskovanosti sa nám vždy zdá, že „naša láska prekoná všetky rozpory“, no keď sa hladinky hormónov šťastia a zaláskovanosti znížia a fenyletylamín sa vyplaví do kanalizácie, zistíme, že vo veľa veciach sme s novým partnerom (novou partnerkou) nezlučiteľní a že musíme prinajlepšom pristúpiť na kopu kompromisov. No a robiť kompromisy v otázkach, ktoré považuje prinajmenšom jeden z dvojice za zásadné, je veľmi ťažké (a zväčša nemožné). V takom štádiu už rozchody bývajú oveľa bolestivejšie – a to nehovorím o prípadných deťoch.

Veľa ľudí svetonázorové otázky v ľúbostnom vzťahu fatálne podceňuje, lebo sa spoliehajú na „silu lásky“, a pritom je oveľa vhodnejšie čo najskôr zistiť, či sa zhodujú ich názory na zásadné otázky. Príklad z mojej rodiny: moja matka (1934 – 1996) pochádzala z vyložene antikomunisticky založenej rodiny, takže bolo úplne logické, že sa vydala za môjho otca (1926), ktorý vyrástol v podobnom svetonázore. Dokonca obaja ich otcovia (moji dedovia) bojovali v československých légiách proti boľševikom a aj na staré kolená vyhlasovali, že „keď to rupne“, pokojne si to s červenými rozdajú ešte raz. Pre moju matku i pre môjho otca to bola zásadná vec, možno oveľa zásadnejšia ako otázka náboženstva (matka pochádzala z katolíckej rodiny a otec z evanjelickej). Nedokážem si predstaviť svojho antikomunisticky uštipačného a celoživotne vtipne glosujúceho otca, že by mohol začať chodiť trebárs s nejakou zväzáckou hysterkou-budovateľkou. A moju matku v náručí nejakého presvedčeného komunistického kádra tiež nie. Samozrejme, ak pre nikoho z potenciálnych partnerov svetonázor nepredstavuje zásadnú otázku, nemusia sa v ňom zhodovať. Existuje však isté riziko, že sa svetonázor stane zásadnou otázkou neskôr, v staršom veku, keď sa naše postoje radikalizujú (a ľudia sa napríklad vracajú k praktizovaniu viery svojich predkov a pod. – odpozorované na mojich starších priateľoch).

Romantici medzi čitateľmi tejto rubriky ma teraz iste odsúdia, ale som presvedčený, že náš svetonázor, nech je už akýkoľvek, je podstatná životná platforma, v rámci ktorej si budujeme osobnosť na základe poznanej autority a dobra, takže všetky fenomény, ktoré majú čosi do činenia s hodnotami, sú nimi ovplyvnené. V partnerstve totiž nejde len o lásku, ale aj o isté spoločné ciele, napríklad hľadanie dobra pre seba a pre svojich potomkov, a ak má ísť o realizované partnerstvo, tak musia byť tieto ciele spoločné a spoločné má byť aj chápanie dobra a zla. Ak k tejto zásadnej zhode nedochádza, je partnerský vzťah vlastne iba povrchné používanie jedného druhým a naopak. Na preklenutie neznesiteľnej samoty to samozrejme stačí, ale na dlhodobé partnerstvo, resp. manželstvo, to je málo. Som presvedčený, že aj keď sa do toho vzťahu vložíte, nebudete v ňom dlho šťastná a spokojná.

Na druhej strane, neurobíte žiadnu chybu, keď v týchto začiatočných fázach vzťahu, takpovediac v skúšobnej lehote, sa pokúsite zistiť, či on považuje svoje ľavicové poblúznenie za zásadnú vec. Nevylučujem, že by sa možno v mene lásky a kvalitného sexu mohol postupne prispôsobiť Vášmu svetonázoru. Bezbolestne a hravo – je predsa známe, že ľavičiaci nemajú žiadny problém s bezbrehým relativizmom.