Vivat september!

September je mimoriadne príjemný mesiac. Teda mnohí školáci si to isto nemyslia, ale keď raz zmúdrejú a pribudnú im do rodiny vlastné deti, pochopia poetiku septembra. Dva prázdninové mesiace sú obdobím neustáleho balenia, vybaľovania, prania, zostavovania zoznamov vecí, ktoré treba pobaliť do tábora, na túru, k moru, na splav...

Keď rodičia musia do práce a poruke nie sú nijaké použiteľné babky ani au-pairky, ktoré by sa postarali o deti, je to aj obdobie večného improvizovania a občasného vysedávania maloletých detí na pracovných poradách či za počítačom dovolenkujúceho kolegu.  

Kým v júni sa mi zdá každodenný stereotyp, podriadený režimu školy a rôznym krúžkom, neznesiteľný a ubíjajúci, koncom augusta sa ho už neviem dočkať. A vychutnávam si ho po celý september, keď dni sú ešte príjemne teplé a škola ide na pozvoľne sa rozbiehajúci režim. V práci nikto nechýba a netreba pracovať za dovolenkujúcich kolegov. Rodina má ustálený režim, budík stabilne zvoní o pol siedmej a ja si viem dopredu naplánovať celé týždne.

September je tak príjemne usadený a upokojujúci po dvoch divokých prázdninových mesiacoch, keď nič nefungovalo. Ľudia sa túlali po dovolenkách, bol problém zohnať svojho lekára, svoju kaderníčku či bankovú úradníčku, ktorá má na starosti moje účty. Ani môj obľúbený autobus počas prázdnin nejazdil. V septembri sú už veci, ľudia i dopravné spoje na svojom mieste, možno trochu usadenom, trochu nudnom, ale spoľahlivom a zaručenom. Nemusím už vymýšľať žiadne výlety, skúšať denné tábory, skúmať internetové stránky s predpoveďami počasia a v panike rozmýšľať, či som nezabudla zabaliť spacáky a otvárač na konzervy.

Úprimne sa teším na obyčajné pokojne plynúce jesenné dni. Viem, že najneskôr v máji už budem mať tohto školopovinného stereotypu plné zuby a túžobne budem čakať na bláznivý chaos letných dní, ale teraz, teraz ma nerušte. Začínam si vychutnávať sladký september.