Tvrdá romantika

Každý deň cestujem domov z práce autom pomedzi úrodné polia Žitného ostrova. Občas musím dať prednosť bažantovi s mladými, občas ma prekvapí zajac, ktorý mi prudko skočí pod kolesá. To sú príjemnejšie stránky každodenného dochádzania z vidieka do Bratislavy, ktoré očaria nejedného mestského človeka a rozhodne sa pre útek z mesta.

Môj vidiek má svoje potraviny, svoju lekáreň, svoju poštu, svojho lekára, svoj cintorín, školu, škôlku aj klub dôchodcov, pizzeriu či kostol. Keď netreba ísť do práce, vystačím si tu celkom pohodlne. Ale ako tak cestujem tým naším úrodným ostrovom, čoraz viac vidím nových domov rastúcich rovno uprostred polí. Na okolí nikde nič, len šíre polia – a zrazu medzi nimi dom. Niekde jeden, inde dva-tri alebo ulička s rovnakými domami, bez akejkoľvek infraštruktúry naokolo. Žiadne potraviny, žiadna škola, dokonca ani žiadne autobusové spojenie nablízku (alebo dva-tri kilometre vzdialené – bez chodníka či verejného osvetlenia). Rozmýšľam, ako na týchto poľných ostrovoch budú ľudia žiť, ako takto mnohí už žijú. Ako fungujú rodiny s malými deťmi v takýchto domoch mimo mesta či dediny? Niekto musí odviezť deti do školy, nakúpiť, doviezť deti zo školy, odviezť ich na krúžok, zájsť na poštu (nikto tam listy či noviny do schránky nedonesie), do lekárne, k lekárovi... Všade treba ísť autom. Určite musí mať takáto rodina auto, najlepšie dve. Šoférovať musia obidvaja. Ako fungujú v takýchto osamotených domoch na poliach deti? Ako chodia k svojim kamarátom? Ako ich volajú k sebe domov? Ako trávia víkendy v pustatine, kde nemajú v okolí priateľov, ku ktorým by zabehli pešo či na bicykli? Čo tu robia ženy, ktoré sú na materskej dovolenke? Neboja sa samy uprostred poľa, kde nič iné nie je – alebo len susedné domy, cez deň zväčša prázdne?

Obávam sa, že nadšenci, ktorých očaria bažanty, zajace či srnky pobiehajúce po poliach a ktorí si predstavujú rajský život uprostred prírody, musia rýchlo precitnúť. Romantický pohľad z okna na zapadajúce slnko uprostred kukurice či pôsobivé slnečnice všade okolo domu časom vystrieda rozčarovanie či únava. Dom používajú na víkendové bývanie alebo doň chodievajú cez týždeň iba prespať.

Kontrolná otázka: Viete, ktoré deti ostávajú zväčša v družinách či školských kluboch najdlhšie? Teda každý deň takmer do osemnástej hodiny? Moja laická skúsenosť hovorí, že tie, ktorých rodičia potom viezli do nejakého rozkošného domčeka ďaleko od mesta.