Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Elena Akácsová | 27.8.2007 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Výchova detí v Československu

Blank

Rada by som polemizovala s dnešným textom Sama Trnku  o tom, aké to majú súčasní rodičia ťažké, keď príde na detské otázky, čo to bol komunizmus. Oveľa ťažšie to totiž mali rodičia s detskými otázkami počas jeho trvania.

V auguste šesťdesiatosem som bola škôlkarka a môj brat sa práve chystal do druhej triedy základnej školy. Keď prišli tanky, rovno na otcove narodeniny, mama nás odlifrovala k babke na Kolibu, kde bývala v dome uprostred záhrad bez akejkoľvek prístupovej cesty pre auto, nieto ešte tank. Brat pravdepodobne pod vplyvom správ z televízie a novín napísal na zadnú stenu domu bielou farbou: Rusi choďte preč, lebo vytasíme meč! Babka ten nápis rýchlo zatrela a na bratove otázky prečo nevedela odpovedať.

Potom začal brat chodiť do školy a ja do škôlky. Pred potravinami boli dlhokánske rady na chlieb. Mama vravela, že ľudia nakupujú potraviny. Boja sa, že zas bude vojna. Prečo?

Hrala som sa v pieskovisku, keď nám nad hlavami preleteli ruské vojenské lietadlá a vypustili množstvo farebných letákov. Šantila som medzi nimi a zbierala ich. Rozoznala som azbuku a doniesla ich radostne mame, ruštinárke, aby mi ich prečítala. Povedala prísne a veľmi nahnevane: Zahoď to! Prečo?

Brat mal zbierku známok aj zbierku odznakov. Zvlášť hrdý bol na dva, s fosforeskujúcim okrajom, na ktorých boli nalepení Dubček a Sloboda, veľkí hrdinovia tých dní. Jedného dňa prišiel zo školy, odznaky vytiahol z krásnej, červeným zamatom vykladanej škatuľky, strhol fotku Dubčeka a hodil ho do koša. Aj mne sa ten odznak páčil, a tak som sa rozplakala. Otec prišiel robiť do kuchyne poriadky a keď zistil, čo brat urobil, ako zmyslov zbavený na neho reval, aby Dubčeka okamžite vyhrabal z koša a nalepil naspať. Brat vzdoroval, plakal, povedal, že v škole súdružka učiteľka povedala, že Dubček je zradca, tak prečo ho má vyťahovať z koša? Otec kričal, že Dubček nie je zradca, zradca je Biľak. Bral plakal a kričal: Prečo. Ja som plakala tiež.

Pribehla mama, povedala bratovi, nech nechá Dubčeka v koši a obrátila sa na otca, či už nemáme aj tak dosť problémov, keď ho vyhodili zo strany aj z roboty. Rodičia sa dlho hádali. A my sme na svoje otázky dlho nenašli odpovede.



Elena Akácsová  viac od autora »
Vaše reakcie [59]
:: Súvisiace reklamné odkazy