V internetovom magazíne inZine svojho času vzbudila veľkú debatu a záujem odvážna teória Romana Šebestu o tom, že každý z nás si hľadá rovnocenného partnera, resp. aby zvýšil svoju prestíž, hľadá si partnera o trochu lepšieho, a väčšie šťastie v láske urobí ten, kto má vyššie sebavedomie a sebahodnotenie. A vyhráva ten, kto najlepšie blafuje.
S dovolením autora, odcitujem časť jeho textu.
„Začnem jedným zaujímavým experimentom. Istý vedec, Dr. Bruce Ellis, nalepil tridsiatim študentom na čelo čísla od 1 do 30 a zadal im úlohu, aby vytvorili pár s čo možno najvyšším číslom. Študenti vedeli čísla ostatných, to svoje nepoznali. Všetci sa okamžite zhŕkli okolo študenta s najvyšším číslom a ten veľmi rýchlo pochopil svoje postavenie a odmietol sa predať lacno. Nakoniec utvoril pár so študentom o číslo menším. Naopak, jednotka po neúspechu spárovať sa s tridsiatkou postupne znižovala svoje nároky, presvedčovala sa na vlastnej koži o svojom nízkom postavení, až sa napokon spárovala s prvou osobou, ktorá prejavila aký-taký záujem. Dvojkou.
Uvedený experiment až nechutne realisticky kopíruje skutočnosť, v ktorej svoju hodnotu, svoju príťažlivosť, hodnotíme podľa reakcií okolia na nás. Aj keď by sme všetci chceli najlepších, najkrajších a najpríťažlivejších partnerov, napokon si realisticky a dobrovoľne vyberáme len zo skupiny ľudí na našej úrovni, do ktorej sme sa sami zaradili na základe reakcií ľudí okolo nás. Teda nie celkom. Keď je moje číslo pätnásť, nebudem si asi vyskakovať na tridsiatku, ale taká šestnástka-sedemnástka bude pre mňa oveľa príťažlivejšia ako pätnástka či štrnástka. Nielen preto, že dáva prísľub mojim potomkom na lepšie genetické základy, ale aj preto, že keď ju získam, vyšlem o sebe do okolia signál, že som viac, ako si všetci pôvodne mysleli.
Všetky tie vyhlásenia mužov, že na žene nie je dôležitá krása, totiž hovoria o tom, kam sa muži sami zaraďujú, na aké ženy si sami trúfajú. Ak teda niekto bude obhajovať vnútornú krásu ženy s výraznými vadami zovňajšku, je vysoko pravdepodobné, že viac ako jej krivý nos obhajuje nejaké vlastné pokrivenie. No a naopak, všetky tie vyhlásenia žien, že nepotrebujú ozajstných chlapov, schopných dobre zabezpečiť rodinu, že je pre nich dôležitejšia ich romantická nepraktická neschopnosť, sú obhajobou ich vlastných závad na kráse.“
Toľko teória, pracovne nazvaná Ženy chcú o číslo viac, i keď je zrejmé, že všetci chcú o číslo viac, aj muži. Asi už tušíte, akú zákerácku otázku som dnes na vás prichystala. Skúste si vo svojom bohatom živote spomenúť na situáciu, keď ste si trúfli zbaliť nejaké aspoň o dva-tri stupienky vyššie číslo, ako ste vy sami, a podeľte sa s nami dobroprajne o použitú taktiku a stratégiu. Prípadne, možno máte opačnú skúsenosť, že z nejakej celkom inej ligy (vyššej či nižšej) balil niekto vás, ako na to išiel a ako to dopadlo.
Tu je zopár vtipných a podnetných odpovedí mojich priateľov, na ďalšie sa teším v diskusnom fóre.
Táto otázka je šitá na mňa. Myslím, že som vždy presne vedel, kam patrím, sociálne, vizuálne aj inteligenčne, avšak blafovaním sa mi vždy darilo predstierať podstatne vyššiu úroveň. Vďaka tomu sa mi v mladosti občas zadarilo aj u ženských s podstatne vyšším číslom. Nikto tomu nerozumel – ani ja, iba tá ženská. A netýkalo sa to len vzťahov, aj moje zamestnanie a postavenie v ňom je ukážkou toho, kam až sa dostane človek, ktorý v podstate nič nevie robiť, a dokonca ani nevie viesť ľudí, ktorí niečo vedia robiť. Kedysi som sa obával, že raz aj tak všetci prídu na to, kto som a kam patrím a pošlú ma tam. Čím som však starší, tým menej sa toho už obávam, ošmekol som všetkých. Odhadnúť svoje momentálne číslo si netrúfam, asi som postúpil, dnes už mám dom, bazén a podobné rekvizity, takže za ne hravo skryjem svoj mrzký vizuál a vnútornú prázdnotu. Prinajmenšom moja manželka ma považuje za pekného, múdreho a charakterného.
Blafer-profesionál
Som lenivá a jediná taktika, o ktorú sa môžem podeliť a o ktorú asi väčšina žien stáť nebude, je taktika nižšieho čísla. Teda vyberiete si na základe ponuky – najpríťažlivejšej, aká je v množine nižších čísel, ktoré o vás stoja, a je to. Žiadne náročné ťahy a intrigy na presviedčanie vyššieho čísla, aby uveril, že ste si prinajmenšom rovní, ak ešte vy nie ste náhodou dokonca tá vyššia karta.
Má to jeden zádrhel – odporúča sa len tým, ktoré jednoznačne dokážu rozoznať nižšie od ešte nižšieho. Pretože existuje riziko, že klesnete fakt hlboko.
Vysoká karta, ktorá nie je nikdy dosť nízko
Keď ja vlastne neviem, čo mám na tom chlapovi očíslovať. Kedy je vyššie číslo ako ja? Keď má väčšie svaly ako ja? To majú všetci. Keď má väčšie postavenie a väčší vplyv na spoločnosť ako ja? To jeden nedávny prípad fakt že mal, ale nedala by som mu zase až také vysoké číslo. Keď sedel holý na záchode, vyzeral na prvočíslo. Ale mal bohové nápady, kam ma vezme na dovolenku. A mal všetko strašne drahé. Ale nečítal knihy a stále telefonoval. Náhodný okoloidúci by mu dal isto vyššie číslo ako mne, ale ja mám skrátka s číslami problémy. Každý, koho som v živote zbalila a kto zbalil mňa, bol v posteli vyhovujúce a akurátne vysoké číslo.
No a v praktickom manželskom živote uznávam zásadu, že si svojho partnera musím neustále vážiť, tým pádom dosahujeme obaja najmenej rovnaké číslo, čomu sa hovorí harmónia. Keď si to práve nemyslíme, hádame sa, aby sme opäť dosiahli číselnú remízu. Veľmi dobrým pomocníkom pri počítaní vlastných čísel vo vzťahu býva orgazmus.
Zmätená a nepraktická, ale s určitosťou 30
No, pekne, tieto ankety ma desia čoraz viac, nabúravajú totiž všetky moje životné predstavy a skúsenosti. Až sa mi zdá, že všetky istoty v mojom živote sú umelými konštrukciami. Lebo ak by fungovalo aj toto, žil by som s figurínou z obchodu s konfekciou nadmernej veľkosti v maske klauna. A na verejnosti by nosila škrabošku.
Som objektívne škaredý muž, aspoň tak sa vidím, a neschopný k tomu. Ale mám sa rád, ba čo viac, vrúcne sa milujem. Rojko a Narcis v jednom, vražedná kombinácia, možno preto som sa nikoho baliť nikdy neodvážil. Pri čísle tak mínus sedemnásť (od mínus osemnástky môžeme hovoriť o znetvorení) by som nemal byť schopný čo i len nadviazať rozhovor s nikým so štandardnou vizážou. V obludáriu P. T. Barnuma by to bolo iné, tam by som zapadol, ale v konvenčnom svete nie. Keď som ale už bol zbalený a došlo mi to, boli to tridsiatky. Aspoň v mojich očiach určite. Balili ma vraj aj nejaké päťky a desiatky, ale tam mi to nikdy nedošlo, o tom som sa dozvedel vždy až omnoho neskôr.
Netvor, ten od krások a panien, štyroch
Vždy som najviac letela na inteligentných hochštaplerov, takže podľa pravidla vrana k vrane, číslo k číslu, je celkom jasné, čo som aj ja zač. Blafovanie sa dá asi len čiastočne naučiť či odkukať, to musí mať človek vrodené, asi ako sklon k plešateniu, hudobný sluch alebo ploché nohy. Takže taktiku nemám, pohybujem sa životom intuitívne, reagujem bez premýšľania, tak ako mi to káže moja trúfalosť.
Inteligentná hochštaplerka od prírody
Mala som 16, prvá letná aktivita. Najkrajší – Maroš – hľadel priam hypnoticky. Na mňa! Neuveriteľné, že som ho zaujala práve ja. Keď ma večer pri slaďáku lákal von, odmietla som. Mala som zafixované, že treba chvíľu robiť fóry, vďaka ktorým to bude krajšie potom, keď ich robiť prestanem. Teda zajtra. Zajtra som ho ale nikde v tancujúcom dave nevidela. Po chvíli som ho našla vonku v tmavom kúte za smetiakmi vášnivo sa oblizovať s dievčinou z vyššieho ročníka, ktorú som vždy považovala za podstatne krajšiu odo mňa. Odišla som zdrvená a vrátila sa tam, kam som patrila, teda k spoľahlivému Jožovi z našej školy. Ďalší večer bola sklamaná aj krajšia spolužiačka, keď zazrela nášho rytie
Elena Akácsová viac od autora »
Vaše reakcie [116]
Sex až po treťom rande a ďalšie ponaučenia
Programuj ma, mamko, pokiaľ som ja Janko
Nesedávaj panenka v kúte, nevidno ti zadok!
Sex za mäso
Polygamia alebo monogamia a cudzoložstvo