Krásna pani

V detskom tábore zameranom na prácu s koňmi bol inštruktor. Volal sa Emil. Učil deti jazdiť, starať sa o kone, rozumieť im. Ku každému si vedel nájsť tú správnu cestu, k deťom aj ku koňom. Emil nebol ani mladý, ani krásny, ani vysoký, ani bohatý, ani trendy. Najradšej nosil montérky a ak by ste ho stretli na ulici, asi by ste ho úplne prehliadli, taký bol nenápadný. Ale táborové deti vo veku od 6 do 14 rokov, dievčatá aj chlapci, ho bez rozdielu zbožňovali. No, možno dievčatá o trochu viac. Jednoducho, bol to ich idol, ich rytier doslova na bielom koni, a keby sa ktorejkoľvek v to leto spýtali, za akého muža by sa chcela raz vydať, bol by to nepochybne Emil.

Jedného dňa oznámila deťom vedúca, že do tábora za Emilom príde jeho pani manželka. Keď pominulo prvotné sklamanie, že je Emil zadaný, dievčatá si okamžite začali prestavovať, ako asi musí vyzerať tá žena, ktorej sa podarilo získať toho najúžasnejšieho muža pod slnkom. Šesťročné dievčatko, ktoré malo Emila najradšej, to so zasnívaným pohľadom za všetky vyslovilo nahlas:

- Ach, to musí byť krásna pani!