Menej oblečená

Anglickú kráľovnú Alžbetu II. fotila v rámci natáčania dokumentu BBC pre oficiálne portréty fotografka Annie Leibovitzová. Kráľovná teda prišla na fototermín v mohutnej, ťažkej a prezdobenej róbe suveréna Podväzkového rádu s diamantovou tiarou na hlave. Keďže fotografka je umelkyňa známa svojimi kontroverznými fotografiami, napríklad nahou Whoopi Goldbergovou vo vani plnej mlieka, či posteľovkou nahého Lenona a oblečenej Yoko, dostala nápad, že by bolo dobré odľahčiť okázalosť celej róby. Požiadala kráľovnú, aby si zložila z hlavy korunu, že to bude „less dressy“. Kráľovná sa nechápavo spýtala, čo tým myslí a svoju tiaru, pretože to nebola koruna, ale tiara, si odmietla dať dole z hlavy. 

Normálne by na tejto historke nebolo nič zaujímavé, keby BBC na tlačovej konferencii, kde predstavovali novinárom pripravovaný dokument, neboli po tomto dialógu zachytenom na kameru zaradili ďalší záber, ako kráľovná naštvane odchádza a hovorí asistentke, že rozhodne sa nebude prezliekať, má dosť, že sa musela takto obliecť, že ďakuje veľmi pekne.

A škandál bol na svete, prepierali ho všetky médiá. Zakrátko vysvitlo, že kráľovná vôbec naštvane neodchádzala, pretože ten záber jej odchodu je vlastne záberom jej príchodu na fototermín a nemôže mať teda nič spoločné s neskoršou požiadavkou slávnej fotografky. BBC sa ospravedlnilo za zámenu záberov, pod zodpovednými sa trasú stoličky a britské médiá prepierajú, nakoľko bola kráľovná zneužitá na propagáciu dokumentu takýmto bulvárnym spôsobom. Ten, kto to tak nastrihal, presne vedel, čo robí. Bol to klasický trik použiť pravdivé detaily, ale dať im vytrhnutím z kontextu alebo prehádzaním poradia celkom iný význam. Bulvár to robí denne. BBC bulvár nie je, preto dosť šokuje nielen to, že to urobili, ale aj ich podivná argumentácia, že ten zostrih nebol určený verejnosti, ale len pre novinárov na tlačovke (čo by tak s tým asi mohli novinári urobiť, ak nie posunúť to s veľkou radosťou verejnosti?).

Mňa však viac zaujala tá pôvodná, delikátnejšia časť kauzy, samotná požiadavka fotografky, aby si kráľovná sňala z hlavy korunu, teda tiaru. I keď chápem jej umelecké zámysly, urobiť z kráľovnej menej škrobenú ľudskú bytosť, jednoznačne som na strane kráľovnej, ktorá takéto poľudštenie podráždene odmietla. Pretože nešlo o umelecké fotografie, ale o oficiálne fotografie a oficiálnu róbu. Mimochodom, Annie Leibovitz už kráľovnú fotila aj v menej okázalých šatách a tam, napriek tomu, že tu je kráľovná úplne bez koruny, pôsobí neľudskejšie a majestátnejšie ako v slávnostnej róbe. Jednoducho, Annie sa snaží dostať do každého svojho diela niečo rozporné, čo zaujme a posunie inam. No a kráľovná sa snaží udržať svoj majestát a nerobiť z neho umeleckú atrakciu. To napokon Annie okamžite uznala a po ich „less dressy“ dialógu nenastala žiadna hádka a odchod, ale pokojne sa podriadila želaniu kráľovnej a fotila ďalej.

Umelci sú tu nato, aby prekračovali rámce, narušovali stereotypy a pravidlá, aby posúvali svet vpred. A kráľovné sú tu zas na to, aby tie pravidlá dodržiavali, konzervovali, nepopúšťali ani o piaď a zachovávali svoju majestátnosť. No a niekde medzi tým sa potácame my, obyčajní smrteľníci. Dôležité je však vedieť, že tí, čo prekračujú hranice, nemôžu existovať bez tých hraníc, a teda bez tých, čo tie hranice udržujú. Rovnako aj naopak, tí, čo hranice strážia, by samou stagnáciou úplne zahynuli, keby ich narušitelia občas nedonútili tie hranice prehodnocovať, prestavovať a premiestňovať. Ako hovorím, jedno bez druhého by nemohlo existovať, ale najmä by sme sa bez nich nezaobišli my všetci, čo sme niekde medzi tým.