Mala som sa stretnúť s kamarátkou, ale keď som dorazila na miesto, pri stolíku nad kávou okrem kamarátky sedela aj kamarátkina kamarátka s akútnym problémom. Bola zamilovaná na diaľku, mala frajera – nefrajera, čo ju chcel – nechcel, ľúbil – neľúbil. Komplikovaný chlap a komplikovaný vzťah, ona bola z toho na slučku a moja kamarátka jej dávala prvú pomoc.
- Napísal mi dlhý mail úplne o ničom a na záver pripojil PS: „Miluji tě intermitentně,“ - povedala kamarátkina kamarátka, skrátene KK.
- Čo to znamená intermitentne? – spýtala sa kamarátka.
- To netuším, - povedala KK utrápene. – Myslela som si, že ty budeš vedieť, si taká sčítaná.
- A nebude to nejaká česká jazyková špecialita? – spýtala sa kamarátka a obe upreli oči na mňa, lebo ja som si českých jazykových špecialít užila za svoj pohnutý život viac, než by som si kedy pomyslela.
- Túto jazykovú špecialitu nepoznám, - povedala som. – To sa ten tvoj vyjadruje vždy takto zložito?
KK si vzdychla, pohrkala lyžičkou v poloprázdnej šálke a potom vyhlásila:
- Podľa mňa intermitentne znamená nevypovedateľne. Alebo neporovnateľne s ničím, čo som doteraz zažil. Áno, cítim to tak. Miluji tě intermitentně, teda viac než som si ochotný pripustiť, tak zvláštne ako ešte nikdy.
- To dáva logiku, - povedala kamarátka povzbudivo.
- Hlavne to dáva silu vydržať, - povedala som ja o niečo cynickejšie.
- Vďaka, - usmiala sa KK. – Hneď mi je lepšie.
KK sa zdvihla a my s kamarátkou sme zvyšok popoludnia strávili motaním sa po kníhkupectvách, pretriasaním vlastných životov a prehŕňaním sa vo výpredajových sukniach. Kým som prišla domov, intermitentnosť mi vyfučala z hlavy.
Prešlo pár mesiacov. Zúri sobotné popoludnie v malom byte, všetci všetko počujeme a môj muž práve vysvetľuje nejakému cestovateľskému kamarátovi do telefónu príznaky malárie.
- Sú pritom aj horúčky, ale len tak intermitentne, - povedal.
- Čo si to povedal? – spýtala som sa.
- O malárii?
- Intermitentne!
- No áno. A čo?
- Čo to presne znamená?
- Prerušovane. Striedavo.
- Takže miluji tě intermitentně znamená... – začala som.
- Znamená chvíľu ťa milujem a chvíľu nie. To ti zas kto povedal?
Vyhlásim, že to by bolo na dlho a volám kamarátke, že KK by sa na toho svojho českého váhavca striedavého prerušovaného mala vykašlať, že z toho nič nebude, že ju len trápi.
- Už spolu žijú a idú sa brať, - oznámila mi kamarátka.
- S intermitentným? – začudovala som sa.
- S tým. Ona totiž nemá doma slovníky, chápeš, takže on si vypisoval, čo chcel, ona si to vysvetľovala po svojom a nakoniec ho zvalcovala.
Zhodli sme sa na tom, že si pravý význam slova intermitentne necháme pre seba, lebo KK ho už vedieť nepotrebuje.
Niekedy asi fakt nie je také dôležité rozumieť, ale vydržať. Aspoň v láske sa ukazuje dosť podstatné nepátrať do pravde, len veriť. Veriť!
Eva Borušovičová viac od autora »
Vaše reakcie [78]
:: Súvisiace reklamné odkazy |
|