Nič nepredbehneš, nič nezmeškáš, všetko má svoj správny čas a príde vtedy, keď má, hovoril našej pani doktorke jej múdry svetaznalý otec a ona túto pravdu príležitostne posúva ďalej. Tak sa dostala aj k nám a pred pár dňami život opäť potvrdil jej správnosť.
Trieda plná jedenásťročných chlapcov a dievčat sa vybrala na školský výlet. Tri dni a dve noci zasvätené utužovaniu kolektívu. Môj syn a jeho traja kamaráti mali záujem utužovať hlavne svoju štvoricu ubytovanú v jednej izbe, lebo podľa ich názoru aj štvorčlenný kolektív je kolektív a v malom sa utužuje lepšie. Takže keď len mohli, zatvárali sa v izbe, srandovali, vymýšľali si neslušné pesničky, hrali gameboya a ohadzovali sa vankúšmi. A okrem toho všetkého plánovali nočný program. Pošťastilo sa im totiž, ako jedným z mála, dostať izbu, kde bol televízor. A v televízore, ako chlapci dobre vedeli, ide v noci porno, ktoré je životne dôležité uvidieť a načerpať z neho užitočné poznatky. A kto by ich už prišiel skontrolovať, povedali si, učiteľky predsa nie sú ako ich matky, čo majú uši všade, učiteľky sú ženy, ktoré sú unavené pokrikovaním na päťdesiat deciek behajúcich po športovom areáli, tie budú v noci spať ako drevo.
Štyria chlapci si večer nastavili každý na svojom mobilnom telefóne budenie o pol jednej, položili si mobilné telefóny vedľa hláv na vankúše a so sprisahaneckými úsmevmi na perách sa uložili na spánok.
Celú túto historku mám len z počutia, z druhej ruky od môjho syna, ale viem si to predstaviť celkom plasticky. Noc, tma, na posteliach odfukujú štyria malí chlapci uťahaní po celodennom pobyte na čerstvom vzduchu. Začne zvoniť jeden mobil, potom druhý, potom tretí a nakoniec štvrtý. Mobily zvonia a chlapci spia ďalej spánkom nevinných detí, spánkom tvrdým ako jedenásťročné štolverky až do rána. A v lúčoch slnka na seba sklamane pozerajú štyri tváre odtlačené od vankúšov.
Táto istá situácia sa zopakovala aj druhú noc. Nastavené budíky, aj istá snaha jedného z odvážnych vydržať bdieť až do pol jednej, nakoniec kapitulácia, hlboký spánok, štvoro nočných zvonení a sladké prebudenie až na učiteľský budíček o ôsmej ráno.
- Nejako nám to proste tento rok s tým pornom nevyšlo, - povedal smutne môj syn.
- Nič nepredbehneš, nič nezmeškáš, všetko má svoj správny čas, - povedala som mu ja pre útechu.
- Sľubuješ?
- Sľubujem, že porno ti v živote určite neujde, - ubezpečila som ho.
Keď budú mať pätnásť, ani nepôjdu spať, aj keby sa mali na druhý deň od únavy plaziť. Ale to som mu nepovedala. Kým ten čas príde, môžeme sa my dospelí ešte pár mesiacov chlácholiť tým, že máme doma deti vo veku nevinnosti, keď ešte vyhrá spánok, hoci by aj bolo v hre hocičo neprístojné a zaujímavejšie.
Eva Borušovičová viac od autora »
Vaše reakcie [22]
:: Súvisiace reklamné odkazy |
|