Dolu a hore vodou

Poviem vám, ide to so mnou dolu vodou. Minule som rozliala tri plné pivá a jednu kolu na koberec pred všetkými zákazníkmi. To sa mi ešte nikdy nestalo, povedala som na ospravedlnenie bez štipky ľútosti, akoby nič. Veď sa ani nič nestalo, nič, na čom by mi naozaj záležalo.

Vyberám cédečká na dotvorenie pohodovej barovej atmosféry. Oasis spievajú I can‘t get life when my heart’s not in it, Travis sa sťažujú Why does it always rain on me, Razorlight si nemôžu pomôcť a naozaj chcú byť Somewhere else. Brit-pop ako melodická backround music, brit-pop dokonale vyjadrujúci pocity personálu momentálne on duty.

Náš šéfkuchár, vypĺňajúci si dlhú chvíľu pri čakaní na objednávky, hrá sám so sebou šach. Pýtam sa, ako to ide a on že prehráva. Dá sa vyhrať, alebo prehrať, keď hráte sami so sebou? Je to len postoj k životu, k sebe samému, pohár do polovice plný alebo prázdny? Ide to s človekom dolu vodou, keď sám so sebou prehráva?

Prehrávam boj s lenivosťou a unikám od píp, bielych a červených vín a kociek ľadu a od Boba, ktorý nikdy neprestáva rozprávať a tvrdí, že sa do mňa zaľúbil. Hovorím mu, že som k nemu milá, lebo som za to platená, je to súčasť mojej práce, ale on si nedá povedať. A tak nechám ostatných, nech sa s ním trápia a schovávam sa na chvíľu na zamestnaneckom vecku. 

Na WC smrdí zdochnutý potkan. Zasekol sa niekde v škárach medzi stenou a vodovodným potrubím a zomrel tam. Nevieme presne kde, ale jeho smrť veľmi pociťujeme a ťažko predýchavame. Aj on chudák prehral sám so sebou. Vyštveral sa do pol cesty do kuchyne a odtiaľ sa už nedalo ani hore, ani dole. Pažravosť ho nechala umrieť od hladu. Aj my sme prehrali. Hoci je nepriateľ porazený a mŕtvy, pach jeho tela pochovaného v stenách nám bude ešte dlho znepríjemňovať život.

Niekedy sa stane malý zázrak, náhoda alebo zasiahne osud, hovorte tomu, ako len chcete, z ničoho nič vám padne jablko na hlavu a pochopíte princíp gravitácie. Článok o pokrovej profesionálke v pokrovom časopise, ktorý čítavam z čistej nudy a nedostatku inej, hodnotnejšej literatúry, akoby vytesal okná do hrubých stien nášho tmavého baru, akoby mi dal krídla.

Úplná rozprávka o tom, ako dievčinka, manažérka veľkých pokrových turnajov, čítala knižku Ask and you shall receive, zasiahnutá pozitívnym myslením zistila, čo chce v živote robiť a nakoniec to napriek všetkým prekážkam uskutočnila. Knižka totiž v sebe skrývala otázku Čo by ste robili, ak by ste mali všetky peniaze na svete? a zároveň nabádala čitateľa, že ak vie, čo by odpovedal, nech to začne robiť a objavia sa peniaze alebo iné možnosti a príležitosti.

Isabelle Mercierová sa rozhodla, že už nechce manažovať, chce hrať. Predala všetko, čo vlastnila, okrem kufra a takého množstva oblečenia, čo sa do toho kufra zmestilo. Po ôsmich mesiacoch hrania v kasíne v L. A. mala stále tú istú sumu peňazí čo na začiatku, pokryla len svoje náklady. Bola na míle vzdialená od sna hrať na veľkých pokrových turnajoch. Ale bola šťastná, lebo robila, čo chcela a robila všetko, čo mohla, aby dosiahla svoj sen. A potom sa dostala na World Poker Tour v Paríži, vyhrala turnaj Ladies’ Night, dostala prezývku No Mercy a už neprestala hrať na veľkých turnajoch.

Prosím vás, teraz zabudnite na slovo gembler. Vôbec nezáleží na tom, či si myslíte, že Isabelle je gemblerka, čo predala všetky veci, aby mohla holdovať svojej závislosti, alebo si myslíte, že poker je stratégia, šport alebo hocičo iné. Pozrite sa na ten príbeh. Čo vy robíte so svojimi snami? Čo vy robíte so svojimi životmi? Ste šťastní? Alebo sa medzi vami nájdu aj takí ako ja, čo svojím poctivo naučeným sarkazmom titulujeme každý pozitívny príbeh ako nechutne sladký, zamrmleme si nejakú čiernohumornú poznámku a naše vlastné túžby snívané v pestrých farbách darmo čakajú na uskutočnenie? Pri tejto príležitosti by som na nás nechala kričať Miroslava Donutila ako v Pelíškoch po rozbití plastovej skleničky: „A komu tím pomužete? Komu tím pomužete?“

Vybieham z vecka a v ruke držím dve strany vytrhnuté z časopisu. Kopírujeme ich v office, aby každý dostal svoju kópiu. Saxon, Inga aj ja. Pretože ako Isabelle na koniec svojho článku napísala, jej príbeh nie je o tom, ako sa stala veľkou poker star. Je o tom, že si uvedomíme, že nie sme nesmrteľní, že nemáme veľa času. Ak chceme niečo spraviť, treba to spraviť teraz. Od malinkých snov o zorganizovaní stretnutia starých kamarátov po veľké životné zmeny, vlastné podniky a detičky. Ako podmaz púšťam Moloko The time is now.

Mimochodom, toho nášho šéfkuchára vyhodili, takže to chudák prehral definitívne. Potkan tam smrdí ešte viac a medzitým sa objavil aj jeho kamoš, veľký ako malý pes, v koši na smeti sme ho vyniesli von a hodili na breh Temže. Poviem vám, bola to riadna výška, ale on sa len otriasol a kamsi odbehol. Vyhral.

V mojom živote sa veci akoby začali hýbať. Už mám plán. A mám pocit, že aj peniaze sa nejako vyriešia. Niekedy stačí otočiť sa a chvíľu plávať proti prúdu za našimi túžbami a snami, niekedy aj tými lososími. Na konci cesty nás predsa čaká sladká odmena za výhru nad sebou samým, za plávanie hore vodou.