Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Mirka Gučiková | 16.5.2007 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Uvarím lečo

Blank

Chodím po kuchyni v nových topánkach, striebornozlatoelegantných balerínkach na nízkom podpätku. Trčia mi z nich hrubé sivé ponožky a v kockovaných flanelových teplákoch vyzerám ako malá cigánka od Bundálovcov alebo Herákovcov, čo si outfit požičala od mamy a tety a babky a sestier. Klopkám, krájam šalát, hľadám rajčiny. Marián si ich dal do svojej chladničky, že veď on mal červené. Červené sú dobré, z Yaroku, zo zelovocu, oranžové sú bez chuti, z Tesca.

Môj vínový pohár má pol litra. Lebo taký veľký som vždy chcela. Je to zvláštne, ale už mi nechutí víno z nevínových pohárov. Som rozmaznaná dospelosťou, ktorá vymenila plastové pozbierané poháriky na intráku za ozajstné stopkové. A sudové víno za obľúbené značky, za austrálsky Shiraz napríklad.

Niekedy rozmýšľam, čo po nás zostane. Nápis Tu odpočíva v pokoji je tak veľmi neosobný. Ak nezanecháme niečo, čo nosí náš podpis – budovy, knihy, umelecké diela, reformy a zákony, môžeme sa vtlačiť len do sŕdc ľudí, čo si nás odnesú o kúsok ďalej. Naše skutky prežívajú nás samých, len kým sa o nich hovorí, kým sa nimi a v nich žije, na ne pozerá, spomína.

Niekedy rozmýšľam o relativite vecí. Elegantné topánky vyzerajú s ponožkami horšie ako papuče, rajčiny nechutia ako rajčiny, to isté víno chutí inak z pohára na stopke. To, na čom nám v živote záleží, neznamená vôbec nič po smrti a my sa aj tak obávame, že nás niekto nachytá úplne nevhodne zaradených, v ponožkách a lodičkách. Každý ma svoje tajné fóbie o nevhodnosti.

Sedím v kuchyni v nových topánkach a teplákoch. Aby všetko malo dokonalý kontrast, bavíme sa my, domovci, o bezdomovcoch, bavíme sa o príbehoch písaných liehom, zimou a smútkom, o bláznivej babičke, čo žije na našej ulici. Zuz jej v zime doniesla deku, rukavice a čaj v termoske, lebo malo snežiť a ona sa jej spýtala, čo za to chce. Čo chcete za svoju dobročinnosť? Dobrý pocit, že ste pomohli? Prekonať ten zlý? Alebo len chcete pomôcť? Keď hádžem jednu libru do téglika tete, čo žobre v metre, neverím, že jej pomôžem. Neverím.

Keď kupujem rajčiny v Tescu, neverím, že mi budú chutiť čerstvé. Uvarím lečo.



Mirka Gučiková  viac od autora »
Vaše reakcie [90]
:: Súvisiace reklamné odkazy