Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Rado Ondřejíček | 28.6.2007 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Úradnícka psychoterapia

Blank

Pravdou je, že pokiaľ to ide, vyhýbam sa styku s úradníkmi. Som ochotný zachádzať do krajností len preto, aby som nemusel kdesi na úrade pozerať na ľudí, ktorých musím platiť napriek tomu, že sa ku mne správajú, ako by mi robili láskavosť zakaždým, keď mi domov pošlú dáke arogantné predvolanie pre úplnú hlúposť obsahujúcu množstvo slov „dostavte sa“, „prineste si“, „neodkladne“, ale ani jedno „prosíme vás“ alebo „ďakujeme“.

To má pre mňa dva dôsledky. Ten pozitívny je, že som ušetrený množstva zvrhlostí štátnej byrokracie a buzerácie, negatívny je však ten, že keď som raz za uhorský rok s úradmi konfrontovaný, ich donebavolajúca neschopnosť, nekompetentnosť a taká nefalšovaná arogantnosť, na ktorú sú bežní ľudia už pomerne zvyknutí, má na mňa priam zničujúci účinok.

Niekedy sa však vyhnúť naozaj nedá. Končí mi občiansky preukaz, niežeby som bez nového nedokázal ako človek žiť, ale žiaľ, niekto rozhodol, že ako občan musím byť pod kontrolou a bez platného občianskeho napríklad nemôžem šoférovať, pretože vodičský preukaz očividne ako dôkaz spôsobilosti jazdiť nestačí. Takže potrebujem obnoviť drbnutú plastovú kartičku, i keď v nej nie je napísané nič iné ako v kope ostatných dokladov, ktoré mám. Zároveň som sa pred dvoma rokmi definitívne presťahoval a chápem, že rodičov otravuje, ak mi úradná pošta chodí 130 kilometrov ďaleko od bytu. Išiel som na to teda od podlahy. Zmením si trvalý pobyt a vybavím si nový občiansky.

Na zmenu trvalého pobytu potrebujem výpis z katastra, najviac tri mesiace starý. Ako super, vravím si začiatkom mája, práve pred pár dňami mi prišiel taký výpis domov. Vezmem ho teda na ohlasovňu, kde sa trvalý pobyt mení a teším sa, že tam nikoho nie je. „Ale ten výpis musí byť starý maximálne tri mesiace,“ vraví teta. „No veď v poriadku, dostal som ho poštou z katastra pred týždňom,“ vravím ja a až vtedy sa reálne pozriem na jeho zadnú stranu. Tá banda mi v apríli 2007 poslala výpis z novembra 2006. Prečo to tak urobili, vedia len oni sami. Ja si myslím, že to spravili preto, lebo tam zamestnávajú dementov, ale hovorca to asi odmietne potvrdiť ako oficiálny dôvod. Poslali ma teda na kataster.

Sadám do auta a idem na kataster. Tam asi milión ľudí, beriem si časenku, vychádza mi číslo o 264 vyššie, ako je práve v poradí. Musím ísť do práce, tak odchádzam. Všimnem si plagát, ktorý vraví, že nemusím stáť na katastri, ale môžem oficiálny výpis z listu vlastníctva získať aj cez internet. V rámci informatizácie spoločnosti spustili www.katasterportal.sk, kde sa človek zaregistruje, pošle tam z účtu peniaze (vopred!) a môže priamo dostať výpis so všetkými právnymi záležitosťami. Úžasné, cítim sa skoro ako v krajine, kde rozum začína vyhrávať nad byrokratickými hadmi.

Zaregistrujem sa, zaplatím a získam výpis. Pre istotu ešte overujem, či má právnu relevanciu. Admin portálu potvrdí, že áno, má, pretože obsahuje všetky informácie ako fyzicky odstáty a očasenkovaný výpis. Medzičasom pri pokeci s bankou ohľadom úveru zisťujem, že aj banka to používa. Keď chcem založiť byt, nepotrebujem ísť na kataster, oni si to zoženú priamo z toho portálu a ani tou stokorunou ma neobťažujú, vedia, že im ten požičaný polmilión aj tak dosť preplatím. Sebavedomo idem zasa raz na ohlasovňu. Tentoraz iná teta na to pozrie a zvoleja povie, že oni výpisy z portálu neuznávajú.

„A to už prečo?“ pýtam sa.

„Podľa zákona to a to číslo z roku 1998 to nemôžeme, je tam napísané, že pre trvalý pobyt taký výpis z internetu neplatí,“ odpovedá mi a vyzerá, že verí tomu, čo hovorí. Akože sorry, ale naozaj mi chce nahovoriť, že niekto v roku 1998 uviedol do zákona, že výpis z internetového portálu je neplatný? Skúsim jej postaviť argument a ona na to, že vlastne ten zákon platí od 1. 6. 2007. Dobre, že tu máme obmedzené držanie strelných zbraní. Ak by som vinou benevolentného zákona mal práve vtedy jednu pri sebe, panička si môže rovno vypísať štítok na palec. Ešte aj pred súdom by som jej trom sirotám do očí povedal, že mi to nie je ani troška ľúto, lebo si to proste zaslúžila. Vypýtam si číslo na jej nadriadeného a volám tam. Nejaký pán očividne tiež po prvýkrát v živote počuje o katastrálnom portáli, informácia o tom, že je prístupný pre každého, je preňho novinka, a tak povie, aby som počkal. 10 minút má nechá na dráte a potom mi oznámi, že výpis z portálu nie je použiteľný na právne účely.

 „A to tvrdí kto?“ skúšam sa zasa pýtať, akoby som si myslel, že pýtaním sa od štátneho úradníka môžem niečo dozvedieť.

„To je proste tak,“ tvrdí a ešte mi to aj zopakuje. Rozlúčim sa s ním a rozmýšľam, či by som predsa len tú vraždu v afekte nemal skúsiť aj bez strelnej zbrane.

Strávil som s tým čas, pocestoval som autom, zaplatil som za výpis, telefonoval som, mailoval som a nepohol som sa ani o kúsok. Je celkom možné, že úradníci naozaj len robia svoju prácu, a že ktosi im to zákona fakt napísal, aby sa nezaoberali výpismi z katastrálneho portálu, ale to nie je ospravedlnenie. Z hľadiska systému, v ktorom žijeme, je to oveľa horšia správa, ako keby to bol len jeden konkrétny neschopný úradník.

Zhrnuté to vyzerá takto:

Štát platí katastrálny úrad, fyzickú budovu s množstvom zamestnancov, kde si treba vziať dovolenku, aby ste sa tam dočkali dákeho papiera.

Zároveň si štát platí prevádzku portálu, ktorý poskytuje tie isté výpisy ako panie za okienkami, a dokonca za tie isté peniaze. Navyše tvrdí, že majú tú istú právnu platnosť. Zdá sa, že to naozaj funguje, keď chcem v banke ručiť bytom za úver, banka si nazrie na portál, dozvie sa, že ten byt naozaj vlastním a stačí im to.

Avšak keď si chcem zmeniť trvalý pobyt, na základe ničoho poprie jedna úradníčka tvrdenie inej úradníčky a povie, že výpisy z portálu neuznáva. K tomu si vymyslí absurdný dôvod o zákone z roku 1998, platnom od 1. 6. 2007. Popri tom má v kancelárii počítač, za tri minúty by si cezeň mohla overiť to isté, čo si overuje banka, keď mi požičiava peniaze. Ale ona to nespraví. Asi solidarita, lebo keby si sadla na zadok a zapla v tom počítači aj niečo iné ako solitér, zrazu by sa ukázalo, že obrovská budova katastra by vlastne stačila aj polovičná, a polovicu jej zamestnancov by museli poslať na ulicu, kam väčšina štátnych úradníkov so svojím prístupom k práci beztak patrí.

Možno sú na Zemi krajiny, kde pracovať v štátnom úrade môže byť celkom zaujímavé a rešpektované povolanie. Na Slovensku je to číra hanba. Nepríjemné na tom, že komplex tou hanbou spôsobený, si úradníci vybíjajú na tých, čo tie tapacírungy pod nimi platia. Taká psychoterapia. Mor, svrab a kiahne na vás, vy paraziti!

P.S.: Áno, iste, môžem sa sťažovať, ale to by znamenalo zasa len ďalších úradníkov. Tak som sa z toho aspoň vypísal. Bude ma to hriať pri srdci, keď budem nakoniec stáť na tom katastri. Tiež psychoterapia.


Rado Ondřejíček  viac od autora »
Vaše reakcie [113]
:: Súvisiace reklamné odkazy