Na Busha nedáme dopustiť

Môžu si antiglobalisti, bojovníci proti globálnemu otepľovaniu či mieroví aktivisti hovoriť, čo chcú, môže byť George Bush najmenej obľúbeným mužom na celom svete, my, matky dyslektických detí, ho milujeme a nedáme naňho dopustiť. K slzám nás dojíma, keď pri čítaní prejavu vidíme jeho napätie v tvári a empaticky sa pousmejeme, keď si pomýli písmenká.

Verte, niet lepšej terapie pre unavenú matku, ktorá práve skončila úmornú a nie veľmi povzbudzujúcu výučbu svojho dyslektického dieťaťa, ako keď si sadne pred telku a uvidí toho chlapčensky pôsobiaceho muža, o ktorom vie, že aj on... Aj jemu sa možno presne takisto smiali spolužiaci v triede, keď si namiesto namáhavého čítania radšej vymýšľal slová a komolil vety. Aj jeho možno podceňovali učitelia a blahosklonne radili rodičom, aby ho zbytočne netrápili v školách.

A keď je už sebadôvera vášho dieťaťa na bode mrazu, ukážete mu v telke toho prešediveného muža, ktorý sa vozí v nablýskanej limuzíne, obskakujú ho rôzni tajomníci, ochrankári, sekretárky a vážne počúvajú davy ľudí. A vážne poviete: „Aj on bol dyslektik. Dnes je to americký prezident.“ Dieťa prekvapene hľadí na obrazovku a úporne nad čímsi rozmýšľa. Potom sa zdvihne, chytí vás za ruku a ťahá do svojej izby. Sadne si za stolík a trpezlivo skúša opäť prečítať kúsok textíku zo školáckej čítanky. Neviem, čo si predstavuje pod spojením „americký prezident“, ale viem, že práve v tejto chvíli sa moje dieťa rozhodlo, že nad sebou nezlomí celkom palicu. Keď dočíta, dodám: „Aj švédsky kráľ má dyslexiu.“ Ale efekt sa neopakuje. Možno preto, že toho pána nevidno často v novinách ani v televízii. Ale napokon si uvedomujem, že to ani nie je najlepší príklad. Švédsky kráľ svoj post zdedil a nemusel oň nijako bojovať. Nemusel absolvovať stovky predvolebných mítingov, nemusel verejnosť presviedčať, že nie je hlúpy, nemusel prečítať stovky dlhých prejavov. Ešte zopár mesiacov mi ostáva ako názorný príklad George Bush. Aspoň kým zvládneme čítanie.