Stand by ľudia, stand by chvíle

Predsieň u lekára, chodba úradu, zastávka autobusu, stolička v holičstve. Vieme, čo tie miesta spája. Vypnutí ľudia. Stand by.

Niektorí listujú v starých časopisoch. Trénujú si gramotnosť, často iba na obrázkoch. Robia to bez záujmu, bez cieľa. Ako keby kĺby bez pohybu hrdzaveli. A mozgové závity sa bez preplachovania informáciami upchávali. Sú miesta, kde sme iba zaparkovaní.

Tento stav psychického umŕtvenia má svoje meno: čakanie. Čakanie je pasivita s cieľom. Nie je márnosťou. Nie je križovatkou. Svieti červená a človek na chvíľu ustrnie. Nemíňa sily. Za chvíľu ich bude potrebovať na cestu. Iba čakanie na Godota je peklom.

Poznáme aj iné umŕtvenie. Sedíme popoludní doma, tridsať kanálov televízie, miliarda stránok internetu, dva telefóny, tri mailové adresy, päť chat rooms, a nič nás nebaví. Bezcieľne preťukáme televíziu zo dva razy, pohľad ani nezavadí o knižnicu, listujeme tie najhlúpejšie noviny, hlboko pod našou dôstojnosťou. Trpíme, nie je nám z nečinnosti dobre, ale nedokážeme sa z nej vymaniť. Ten podivný, nepríjemný pocit, ktorý nám bráni naplniť čas robením vecí, ktoré máme radi, má svoje meno. Voláme ho nuda.

Nuda sa nedá vysvetliť biologickou evolúciou. Príroda nepozná nudu. Strom čakajúci na dážď sa nenudí. Had tráviaci pol roka korisť v sladkej malátnosti by tiež nerozumel, že jeho nehybnosť má kaz. Zvieratá a rastliny, baktérie a vírusy napĺňajú svojimi životmi ciele, ktoré ich vedú. Najesť sa, rozmnožiť sa, prežiť. Riadia sa individuálnou zodpovednosťou k vlastnej existencii, aj kolektívnou k existencii druhu. Nepotrebujú vyplniť pauzy medzi lovom, jedlom, sexom, výchovou mláďat a smrťou.

Nuda sa spája s ničnerobením. Osem hodín piplavého vypĺňania tabuliek môže byť nudnou prácou, ale nie je nudou. Pretože práca, pokiaľ nie je samoúčelnou tyraniou, dáva času do nej vloženému zmysel. Nuda je čas, ktorý nemá žiaden plán. Tento čas sa nám hnusí. Nevieme, čo s ním. Generátor myšlienok, ktorý nevieme vypnúť, beží naprázdno. Mnohé zhluky myšlienok sa dožadujú pozornosti. A keďže nie je cieľ, prekrikujú sa ako deti v škôlke.

Nuda je kľúčom k ľudskej existencii. Vymedzením sa človeka voči prázdnote. Je to meter, ktorým meriame svoje životy. Ich umelosť, ich neprirodzenosť, ich zbytočnosť. Zdá sa, že nuda je vysoko abstraktná filozofická konštrukcia. Uchopujeme ju našou racionalitou. Pomeriavame teleologickým aparátom.

Avšak ľudia nudu cítia, aj keď nevedia nič o filozofii. Ako mnohé abstraktné pojmy ju vedia cítiť. Cítia jej jed otravujúci dušu. Zdá sa, že kdesi v podvedomí každého z nás je ukrytý filozof.

Nuda je bolesť z neužitočnosti nášho času. Workoholizmus je liek. Treba si vybrať.