Nepomáham, nie som predsa dáma

Mám rada Bratislavské noviny. Nie preto, že sú zadarmo. Dozviem sa z nich o plánovanom i neplánovanom devastovaní nášho krásneho hlavného mesta, o podsvetí, smotánke i najnovších poplatkoch, ktoré ma ako hrdú obyvateľku očakávajú. S rovnakou radosťou som siahla aj po periodiku malého nemeckého mesta, v ktorom momentálne trávim svoje dobrovoľné vyhnanstvo.

Nuž, ťažko porovnávať hlavné mesto s provinčným, predsa som sa však pozastavila pri správach o miestnej dobročinnosti. Zaujalo ma to preto, lebo miestna požičovňa bicyklov je prekvapivo určená najmä potrebným, čo vysvetľovalo tých spustnutých alkoholikov posedávajúcich s bicyklami pred kniežacím palácom. No a zrejme tým istým potrebným pracovníci istej banky venovali stolový futbal do spoločenskej miestnosti denného centra. Na farebnej fotke sa usmievali darcovia i šťastní potenciálni hráči – dvaja mladí muži, podľa mňa v plnej sile, ktorí by sa mohli venovať aj inej činnosti. No ale neprislúcha mi kritizovať, zrejme patria k tunajším potrebným.

Zvesť o tomto dobrom skutku však vo mne opäť prebudila traumu z článku z 10. čísla Bratislavských novín (s. 13) s podpisom (gub), čo som si tipla na Gustava Bartovica. Dovolím si odcitovať:

„Nezištná pomoc je záležitosť pre dámy.
Ženské hnutie, ktoré sa nezaoberá emancipáciou, rodovou rovnosťou ani inými teóriami, ale robí to, čo je poslaním ženy, teda pomáha životu, je raritou, ale v Bratislave ho máme.“
Členky istého klubu pomáhajú potrebným, starčekom z domova, rekreujú deti z ústavu a raz ročne na Vianoce rozdávajú pred Blumentálom bezdomovcom kapustnicu. Prostriedky na túto bohumilú činnosť získavajú predajom punču a vlastnoručne vyrobených zákuskov na vianočných trhoch. Zrejme je táto činnosť natoľko výnosná, že im nejaké drobné zvýšili aj na prenájom Carltonu, kde onedlho usporiadajú aukciu portugalských vín.

Priznám sa, táto správa vo mne vyvolala hrozné pocity. Odvtedy sa veľmi trápim. Je zrejmé, že nie som dáma, lebo nezištne nepomáham. Ani raz som nebola rozdávať kapustnicu, koláče sebecky pečiem len pre vlastné deti (podľa ich názoru zriedka), nevarím punč a v Carltone sa nevyskytujem ani výnimočne. Naproti tomu sa zaoberám rodovou rovnosťou a inými teóriami, snažím sa o emancipáciu, (najmä mužov, aby aj oni mohli byť plnohodnotnými členmi v domácnosti) a teraz už úplne pochybujem aj o tom, že by som niekedy bola pomohla životu.
Úprimne povedané, vôbec mi nie je jasné, čo sa pod pojmom „pomôcť životu“ skrýva. Určite nie to, že som relatívne slušne vychovala párik detí, starám sa o dve vlastné starenky, osvojila som si pouličné zvieratko, pracujem, vediem domácnosť so všetkým, čo k nej patrí. Okrem toho sa zaoberám aj tým, k čomu som sa priznala vyššie.

Patrím teda do klubu hanebných žien - odpadlíčok, ktoré sa nikdy nemôžu stať dámami, lebo namiesto vyššie deklarovanej dobročinnosti činia samé nepotrebné veci. Slabou náplasťou na tento môj životný biľag je, že som v spoločnosti mnohých mne podobných. Najväčšiu časť členskej základne nášho klubu nehodných žien tvoria tie, ktoré si dovolili byť niečím iným, ako estetickým príveskom manžela a vybudovali si vlastnú existenciu. Z ligy dobrých dám sa diskvalifikovali už len samotným faktom, že sa pokúsili o viac, než len byť strojom na rodenie a utieranie soplíkov. Nebavilo ich ani byť starostlivými gazdinkami jazdiacimi na džípoch po nákupných centrách a vyžívajúcimi sa v dôvtipných, vysoko odborných debatách s butikovými intelektuálkami o šatách na aukciu do Carltonu.

Myslím, že je najvyšší čas, aby sme sa nad sebou a nad našou nenaplnenou existenciou zamysleli a polepšili sa. Veď aký prázdny je život lekárky, učiteľky, umelkyne, političky či profesorky? Keby sme mali možnosť spýtať sa, určite by nám aj madame Curie-Sklodowska prezradila, ako ľutuje, že sa miesto pletenia ponožiek chudobným zabávala skúmaním rádioaktivity, za čo jej evidentne omylom udelili Nobelovku. Pretože pravdu mal rímsky satirik Juvenalis, keď vyhlásil, že učená žena je odpornejšia, než tá, ktorá sa nemiernemu pitiu vína oddáva!

Všetky takéto ženské (v žiadnom prípade nie dámy!) sa hanebne a neodpustiteľne spreneverili pravému poslaniu ženy. Keby každá z nich trebárs len raz za rok predávala v Carltone portugalské vína, mohlo by byť potrebným oveľa lepšie! Niektorým z nich by tie vína mohli podávať priamo pred Blumentálom a ušetrené peniaze za prenájom Carltonu by sa tak mohli použiť napríklad pre deti z diagnostického ústavu. Alebo na stály stánok výdajne stravy potrebným, veď nie každý deň sú Vianoce. S požičiavaním bicyklov by som však zatiaľ váhala, ale to zrejme dobročinné dámy aj tak nemajú v úmysle.

Milé sestry filantropky, nič proti tomu, čo robíte – je to dobré, užitočné a na výsosť potrebné. Len mizogýn (gub) svojím mudrovaním urobil vašej činnosti medvediu službu, keď nerozmýšľa nad tým, čo napíše. Dámou sa totiž žena nestáva dobročinnosťou, podobne ako muž nemusí byť gentlemanom, keď vlastní mercedes.