Nekonečný príbeh je späť

Bastiana (Barret Oliver) chce zmastiť partia výrastkov a on sa pred nimi schová v antikvariáte. Tam mu padne do oka archaicky vyzerajúca kniha, ktorú si tak trochu „vypožičia“, hoci ho starý predavač dôrazne varoval pred tým, že môže byť nebezpečná. Pri svetle sviečky sa do nej začíta a razom sa ocitá uprostred dobrodružstiev a napínavých súbojov o existenciu ríše Fantázia. Čoskoro zistí, že jej záchrana možno bude závisieť práve od neho a nájdenie knihy nebolo až takou náhodou. Nekonečný príbeh sa začína.

Osemdesiate roky mali svojho Pána prsteňov v podobe Nekonečného príbehu od nemeckého režiséra Wolfganga Petersena. Príbeh sa rovnako rozrástol do podoby trilógie, no má viac rozprávkový nádych. A hoci sa vo výpravnosti a trikoch so svojím nasledovníkom porovnávať príliš nemôže, nedá sa mu uprieť svojské čaro. To totiž nespočíva v tom, ako sú jednotlivé špeciálne efekty vydarené alebo nie, ale v celkovom pôsobení filmu na diváka. Trúfam si povedať, že väčšinu dnešných ľudí s vekom okolo tridsiatky v detstve Nekonečný príbeh chytil za srdce a dodnes tam zostal.

Pôdorys filmu je vystavaný na prelínaní našej reality s tou knižnou. Bastien si číta príhody odvážneho chlapca Atreya, ktorý bojuje s temným nepriateľom, toho času v podobe obrovského zvera. Putuje rozprávkovým svetom plným úžasných postáv, ako je môj obľúbený lietajúci pes Falco, pretekársky slimák či obor Kameňožrút. Všetko toto sú postavy, ktorým tvorcovia na čele s ešte začínajúcim Wolfgangom Petersenom vdýchli život. Môžete dnes namietať, že triky pôsobia zastaralo, ale na tú dobu to bol vrchol techniky a tradičná animatronika má čosi do seba. Pôsobí síce nemotornejšie, ale je živšia. Rovnako krajiny ríše Fantázia sú krásne rozprávkové. Mimochodom, Rolf Zehetbauer za ne získal v roku 1985 Nemeckú filmovú cenu.

Film samotný končí približne v polovici pôvodnej literárnej predlohy Michaela Endeho, ktorý sa na oplátku zaťal a odmietol byť uvedený v titulkoch. Mám pocit, že je to skôr na jeho škodu. Nekonečný príbeh je totiž výrazne vydarený film, ktorý dodnes zostarol hádam len po technickej stránke. Ako umelecké dielo totiž obstojí aj v súčasnej konkurencii a nie je nezvyčajné, že ho mnohí filmoví fanúšikovia radia i nad trilógiu Pán prsteňov. Hovoríme však o prvom diele Nekonečného príbehu, pretože ďalšie dva už nestoja za reč.

Pokiaľ sa stalo niečo čudné a vy ste ešte Nekonečný príbeh nevideli, určite je vám známy aspoň ústredný song speváka Limahla. Never Ending Story dodnes funguje v rádiách a jeho fíling osemdesiatych rokov je nezameniteľný. V prípade, že máte radi fantasy a neprekáža vám trochu rozprávkový nádych, i keď s temnými podtónmi, smelo sa do Nekonečného príbehu pustite. Filmov, ktoré sme milovali ako deti a fungujú aj po rokoch, totiž nie je veľa.

Nekonečný príbeh, Die Unendliche Geschichte, Západné Nemecko / USA 1984, 94 min.

Réžia: Wolfgang Petersen
Scenár: podľa knihy Michaela Endeho napísali Herman Weigel a Wolfgang Petersen
Kamera: Jost Vacano
Hudba: Klaus Doldinger a Giorgio Moroder
Hrajú: Barret Oliver – Bastian, Noah Hathaway – Atreyu, Sydney Bromley – Engywook, Patricia Hayesová – Urgl