Čakanie na Goyu

Ako hovoria Monty Pythoni, nikto nečakal španielsku inkvizíciu. Rovnako ani postavy v novinke Miloša Formana, ktorý po doterajších životopisných opusoch o geniálnom skladateľovi, pornomagnátovi či šialenom komikovi siahol po famóznom maliarovi Franciscovi Goyovi. Látka je nadmieru ambiciózna, nielen z pohľadu dejinných udalostí, ale i výtvarníkových diel. Dokáže však režisér vykročiť z tieňa očakávaní Goyových prízrakov?

Na nového Formana sme čakali okolo sedem rokov a keď konečne dorazil, výsledok je mierne rozpačitý. Na jednej strane ponúka osvedčený zápas silných jedincov so spoločnosťou, no čosi mu chýba. Absentuje niečo naozaj výrazné, čo donúti diváka zapamätať si z filmu viac než len to, že inkvizícia je zlá. Že zomelie človeka plného života na úbohú trosku, už predsa vieme. Nekoná sa emotívne dusenie prakticky mŕtveho človeka vankúšom, vykrikovanie Mozartovho mena do nočného mesta či vtipný, ale i tak pôsobivý príchod šialene odetého mrzáka Larryho Flynta pred súd. Forman režijne tápa, výprava je ako vystrihnutá z televíznej inscenácie a kostýmy voňajúce novotou i sterilitou sa vymykajú dobe, v ktorej sa príbeh odohráva. V tejto súvislosti si dovolím súkromnú odbočku, pretože Forman si trúfol ukázať nám Natalie Portmanovú škaredú. Je jasné, že na nej maskéri museli dlho pracovať, než dosiahli takýto výsledok, ale ak mi niekto siahne na jej vizuál, začína sa pohybovať po tenkom ľade.

Napriek názvu nie je film celkom o geniálnom maliarovi, pretože scenár je vystavaný na príbehu trojlístka Goya (Stellan Skarsg?rd) – Inés (Natalie Portmanová) – Lorenzo (Javier Bardem). Každý z nich má svoj priestor a Goya tvorí len spoločného menovateľa a pozorovateľa zachytávajúceho udalosti prostredníctvom svojej tvorby. Filmu neprospieva táto roztrieštenosť, pretože kto očakával čosi o maliarovej tvorbe, najviac si vychutná záverečné titulky, počas ktorých defilujú jeho kresby. Inak sa pozornosť zameriava na ostatné postavy a v priebehu filmu Goya namaľuje iba 2 – 3 obrazy. Bleskurýchla vsuvka vysvetľujúca, ako vznikajú kópie jeho kresieb, preto pôsobí skôr ako doplnok, ktorý by sa možno hodil do bonusov na dvd, ale nie do filmu samotného.

Miloš Forman sa po dlhoročnej odmlke vrátil trochu rozpačito. Podarilo sa mu síce vykresať občas nejaký ten silný moment, napríklad udalosti nie nepodobné inkvizícii, hoci ich vykonáva Isabellina rodina. Aj herci sú v pohode, najmä Javier Bardem a jeho premena z eunuchovského rozvážneho mysliteľa na impulzívneho šľachtica je fajn. Dobre to vyznie najmä v kine s titulkami, takže môžete porovnať, ako dôsledne pracuje s intonáciou a zafarbením hlasu. Kameňom úrazu je však príbeh a jeho spracovanie. Má síce záver, ktorý možno mnohým naženie slzy do očí, ale celých tých sto minút, než nastane, čaká na diváka dlhá chvíľa. Neveriacky som sa díval na postupne hluchnúceho Goyu a prestrihy na ústa hovoriaceho Lorenza. Banálna vsuvka nie nepodobná komiksovému vyjadrovaniu sa tam jednoducho nehodila.

Pravdupovediac, z Goyových prízrakov mám zmiešané pocity. Film si nenárokuje na historickú doslovnosť, čo je v poriadku, no čakal som väčší priestor venovaný maliarovým znepokojivým obrazom. Tie sa mihnú len na začiatku a potom počas finálnych titulkov. Zlo zobrazené medzi tým je už len obyčajné ľudské konanie zapríčinené náboženským fanatizmom alebo opojným pocitom z moci. Ak sa Miloš Forman snažil postaviť svoj film iba na tomto, potom je to v poriadku a ja by som si ho asi mal pozrieť ešte raz. Ale v opačnom prípade sú Goyove prízraky len smutnou ukážkou toho, čím mohli byť, a napokon nie sú.

Goyove prízraky, Goya’s Ghosts. Španielsko 2006, kino, 114 min.

Réžia: Miloš Forman
Scenár: Jean-Claude Carri?re a Miloš Forman
Kamera: Javier Aguirresarobe
Hudba: Varhan Orchestrovič Bauer a José Nieto
Hrajú: Stellan Skarsg?rd – Francisco Goya, Natalie Portmanová – Inés/Alícia, Javier Bardem – Lorenzo, Randy Quaid – Karlos IV.
Oficiálna internetová stránka: http://wwws.warnerbros.es/goyasghost/