Morena, oblievačka a tretí rozmer

Odkedy som sa pred pár rokmi dozvedela skutočné a pravdivé vysvetlenie jediného praktického účelu veľkonočnej polievačky, pozerám sa i na tie ostatné folklórne obyčaje oveľa prezieravejšie a som otvorená novým súvislostiam a odhaleniam.

O skutočnom a pravdivom vysvetlení polievačky som už kedysi písala v inZine, a tak len v skratke pre tých, čo to nečítali, nepamätajú si to a ani sa im nechce klikať na túto linku, to zhrniem. Kedysi, keď ešte nikto nechyroval o pozitívnej diskriminácii a humanizme, ľudia sa správali celkom ľudsky, chlapi cikali len postojačky a na latríne nemuseli skladať dosku. A chodili polievať iba najkrajšie dievčatá v obci. Škaredšie mali smolu a mohli sa ísť sťažovať akurát tak bútľavej vŕbe a nie niekam do Štrasburgu. Chlapci teda polievali ostošesť, škaredé odignorovali, zato u pekných sa netrhli dvere s polievačskými partiami. V tom čase neboli v móde ani ochranári a skauti, a tak korytá riek a potokov boli plné kameňov a iných nebezpečných ostrých a hrdzavých predmetov. Nie raz sa stalo, že chlapci hodili dievča do potoka tak, že to sa v lepšom prípade len dokaličilo, v horšom aj prizabilo. Často nebolo treba ani žiaden ostrý predmet, stačil poriadny zápal pľúc po viacnásobnej oblievačke, lebo nie na všetko stačil cesnak ako prirodzené antibiotikum. Výsledkom tohto každoročného likvidovania krásnych dievčat bolo, že aj tie škaredšie napokon prišli na rad a nielen že ich občas niekto vykúpal, ale sa i povydávali. Takto prirodzene sa realizovala pozitívna diskriminácia škaredých.

Ak chcete, verte, ak nechcete, neverte, ja to beriem ako fakt a k tomu pridám moje najnovšie zistenia týkajúce sa pre zmenu vynášania Moreny.

Tento zvyk je dnes úzko spätý s kresťanskou Smrtnou nedeľou, niekde aj s Kvetnou nedeľou. Jeho korene však siahajú do pohanských predkresťanských čias, keď sa ľudia nielenže nezdráhali diskriminovať ženy a ich krehkú psychiku pre škaredosť, ale dokonca si príliš necenili ani ľudský život ako taký. Aby si naklonili pohanských bohov, boli schopní obetovať nielen dobytok a úrodu, ale aj živé dievky a mládencov. Až postupne, ako im mäkli rysy a povahy, nahradili živých ľudí slamenými. Čo ušetrili na životoch, investovali do nádhery. Úbohé handry, čo dnes obliekajú folklórne súbory na Moreny, Murieny, Marmurieny, Smrtky, Dedkov či inak nazývané symboly odchádzajúcej zimy, temna a nešťastia, nemajú žiadne opodstatnenie v tradícii, lebo tie pôvodné boli vždy extra parádne vyobliekané. Ani nebolo zvykom pred likvidáciou ich vyzliekať, ako to dnes robia na okresných slávnostiach, aby ušetrili chabý rozpočet folklórnej skupiny. V reálnom živote to bolo inak. Niekde oblečené bábky podpaľovali, inde púšťali dole vodou, niekde ich vyzliekli a podpálili iba telo, šatstvo však pustili dolu vodou a kto si z neho kúsok uchytil, mal vraj nasledujúci rok šťastie. Bodaj by nie, prísť bezprácne k takému parádnemu vyšívanému oplecku sa nedalo len tak ľahko, žiadne jarné výpredaje a sekáče vtedy nefungovali. V niektorých dedinách vraj tieto bábky obliekali do svojich parádnych šiat neplodné ženy, aby sa im podarilo otehotnieť. To by celkom korešpondovalo s feng šuej, podľa ktorého sa človek, ktorý chce niečo získať, musí najprv niečoho vzdať a uvoľniť tomu vytúženému svoj obmedzený priestor.

Keď som pred týždňom pozývala kamarátky ku mne na outfit večierok, náhodou som narazila na informáciu o vynášaní Moreny. A vtedy mi to doklaplo. Len tak pre informáciu, outfit večierok je novodobé folklórne stretnutie kamarátok, na ktorom nepradú ani nespievajú trávnice, ale pri príjemnej reprodukovanej hudbe, jedle a nápojoch si navzájom vymieňajú veci, ktoré si kúpili v pomätení mysle, v domnienke, že do toho raz schudnú, priberú, narastú, či inak sa premenia, prípadne si vymieňajú veci, ktoré už dlho zavadzajú v skrini, vyrábajú im zbytočné výčitky svedomia a nedovolia slobodne si kúpiť niečo pekné a nové, lebo pri nabitej skrini sa ťažko vzdychá „nemám čo na seba“.

No a ja som si toto všetko dala do spojitosti s informáciou, že v niektorých dedinách bola bitka o to, kto bude Morenu obliekať. Údajne to bolo preto, že tomu domu, kde ju obliekali, to prinieslo šťastie. Svojím spôsobom prinieslo. Bol to vlastne taký malý outfit večierok, i keď išlo o presun šatstva na neživú postavu. Keďže kroje sa dedili a nosili aj niekoľko generácií, musela byť poriadna otrava nosiť stále to isté. Neexistovalo rôzne oblečenie do práce a na šport, na oddych a do kostola. Jednoducho, na výnimočné príležitosti sa nosili novšie veci a ošúchanejšie sa používali ako pracovné, domáce oblečenie. Jediná šanca na zmenu a obnovu šatníka bola teda zunovanú vec celkom zničiť, ale to sa nemuselo stretnúť s pochopením ostatných členov rodiny. Obetovať však nejaký neobľúbený šat v mene šťastia, nového života a prichádzajúcej jari bola fajn zámienka, ako si vynoviť šatník, navyše s duchovným a vznešeným rozmerom.

Ak chcete, verte, ak nechcete, neverte, ale ja už svoj názor na obliekanie Moreny mám a v diskusnom fóre rada doplním organizačné záležitosti outfit večierka, aby i iné dámy mohli privítať jar dôstojne a v duchu slovenských tradícií obetovať časť svojho šatníka na dobrú a vznešenú vec.

Tak pekný Zelený štvrtok, Veľký piatok, Bielu sobotu, Veľkú noc a potom aj tie ďalšie dni, jar, leto, jeseň, zimu! A netrápne sa, ak len tak bohapusto konzumujete. Každé konzumovanie môže mať svoj skrytý duchovný rozmer, o ktorom ste doteraz ani len netušili. A keď fakt nemá, tak si nejaký pokojne vymyslite, ako to robili naši predkovia po celé veky.