Mäso pre grécke sochy

Nedávno som sa prehrabovala v maminom receptári a narazila som tam na recept, ktorého názov na mňa zapôsobil ako bumerang. Vrátili sa mi spomienky z detstva a ranej mladosti, ktoré som zabudla v nejakej potemnenej, málo používanej chodbičke môjho podvedomia, kam chodím len raz za desať rokov vymiesť prach spoza skríň, vyhnať pavúky a vystrašiť červotoče. Ten recept sa volá Korenistá špecialita a mne sa vynorila v hlave naša zafajčená obývačka a diera v plyši. A ešte podivná zmes naštvanosti a pobavenia v maminej tvári, keď tento recept prvýkrát robila.

Mali sme suseda, býval nad nami, bol rozvedený a žil sám. Aby nebol taký sám, snažil sa mať vždy poruke nejaký pohárik. A aby jemu a poháriku nebolo smutno, vždy, keď sa dalo, robili mu spoločnosť aj moji rodičia, alebo aspoň otec. Sused bol zhodou okolností nadriadený môjho otca, takže sa len málokedy dalo odmietnuť.

Raz sa v dobrej nálade dovalili o jedenástej k nám domov, sused v ruke kyticu karafiátov, každý inej farby a každý visiaci do inej strany. Bolo by to celkom vtipné, keby to nebolo okrúhle výročie svadby mojich rodičov a my sme otca nečakali celý večer nad prestretým stolom a mnou varenou niekoľkochodovou večerou (ok, väčšinou to boli len plnené vajcia na desať spôsobov, ale čo chcete, mala som dvanásť).

V plyšovom čalúnení kresla, v ktorom sused vždy sedával a neúnavne nervózne kyvkal nohou, sa po čase objavila lysina. Fajčil jednu od druhej, pohárik striedal pohárik, nad alkoholom a hlbokými myšlienkami sa im minula noc.

Jediným spestrením tohto stereotypu bola návšteva jeho dospelých synov. Sused tvrdil, že sú krásni ako grécke sochy. Nevidela som ich, tak neviem posúdiť, ale iste boli úžasní, pretože sused im vždy nachystal bohaté pohostenie a strávil s tým celý deň. Jedného dňa mu to však akosi nevyšlo, a tak sa dovalil k nám aj s kusom mäsa, korením a receptom, nacenganý ešte od včerajšieho večera a poprosil moju mamu, aby mu uvarila jedlo pre synov ona. Sám toho nebol vzhľadom na svoj stav schopný. Mama nebola nadšená, ale súhlasila. Aspoň sa konečne dozvedela, čo jedávajú grécke sochy.

Korenistá špecialita

Potrebujeme:
1 kg rezňov z bravčového karé
5 vajec
1 lyžička mletej rasce
1 lyžička sladkej papriky
1 lyžička worchestrovej omáčky
1 lyžička kečupu
1 lyžička karí korenia
2 lyžičky soli
1 lyžička mletého čierneho korenia
1/2 lyžičky majoránky
1 lyžička štipľavej papriky
1 lyžica horčice
olej

Rezne naklepeme. V miske si dobre vymiešame vajcia, soľ, všetky koreniny a prísady. Do tejto korenistej omáčky namáčame rezne. Dobre premiešame, aby všetky rezne boli zababrané a dáme do chladničky. Na druhý deň rezne opražíme na horúcom oleji.

Podávame s hranolčekmi alebo ryžou.

Synom chutilo, mama recept archivovala a zaradila do jedálnička. Robí ho pri letných grilovačkách a ako majču na čínu. A vždy sa pri tom usmieva, pretože vie tajomstvo, ktoré nepoznajú ani reštaurátori najväčších múzeí sveta.