Rozhovor na film nestačí

Nový slovenský film v kinách je udalosťou, ktorá sa nestáva každý deň (niekedy ani každý rok), a preto si každý takýto počin zaslúži náležitú pozornosť. To, čo si nezaslúži, je na domácej scéne už tradíciou – zmetenie zo stola a prehnanú kritickosť, ako by fakt, že krajinou pôvodu je Slovensko, filmu hneď pridal päť čiernych bodov. Na druhú stranu, tvorcovia by nemali čakať ani nenáležitú zhovievavosť publika. Slovenský-neslovenský, premiéru mal film Patrika Lančariča Rozhovor s nepriateľom. 

Film zobrazuje príbeh odohrávajúci sa v slovenských horách niekedy na sklonku 2. svetovej vojny. Partizána zajmú ustupujúci Nemci a je takmer jasné, že ho čaká rýchla smrť. Na veľké prekvapenie sa však bez ujmy vráti k svojmu veliteľovi a jemu musí vysvetľovať, ako to, že je stále nažive. Cez rozprávanie partizána sa divákom odhaľuje retrospektíva udalostí. Medzi dvoma protivníkmi vznikne zvláštne puto. Na jednej strane vedia, že sú úhlavní nepriatelia, že by sa mali nenávidieť, no prostredníctvom vzájomného dialógu sa medzi nimi vytvára krehký, protichodný vzťah. Ich cesta po lese má byť hľadaním vhodného miesta na zastrelenie partizána. Trvá to však už pridlho a Nemcovi je podozrivo do reči. Nemecký vojak sa rozhodne vzoprieť rozkazu a zajatca odmietne popraviť. Odpoveď na otázku „prečo?“ je jadrom a pointou celého filmu.

Partizánsky film má v domácej kinematografii bohatú tradíciu, a preto je na mieste otázka, načo nám je v roku 2007 ďalší. Jednou z ciest, ako neopakovať opakované, je originálne spracovanie obrazu. To sa autorom podarilo docieliť. Film je snímaný vo veľkých detailoch, väčšinu času na plátne vidíme časti ľudských tvárí, ohnivé pohľady, zovreté pery, prípadne ruky, ktoré vykonávajú rôzne činnosti ako šúľanie cigarety alebo holenie sa. Vyvoláva to pocit stiesnenosti a akejsi bezmocnosti, ktorá zabraňuje slobodnému pohľadu na veci. Zaujímavo pôsobia aj občasné rapidmontáže záberov z vojnových konfliktov iných kultúr (černošské deti so zbraňami v rukách), znázorňujú vojnu ako tragédiu kdekoľvek na svete.

No čo sa podarilo v obraze, zlyhalo vo významovej rovine. Lančarič sa na základe predlohy Leopolda Laholu rozhodol spraviť z vojnovej drámy barokovo vyčačkaný filozofický dialóg, ktorý stojí a bohužiaľ aj padá na slove. Rozhovor s nepriateľom je vystavaný na slovách a postupne je ich tak veľa, že odtrhnú lavínu učených slov a trefných bonmotov a tá film doslova utopí. To, čo na začiatku vyzerá ako zaujímavý experiment, sa po vagónoch slov, viet, súvetí, citátov, prísloví a poučení zmení na učebnicu rétoriky.

Asi najurčujúcejším faktorom je skutočnosť, že Lančarič je divadelný režisér a Rozhovor je jeho debutom na plátne. Vo filme je to výrazne cítiť. Režisér akoby neodhadol, koľko plátno vydrží a film tak nechcene pôsobí ako rozhlasová hra. Len skúste v kine zavrieť oči. Obraz vám až tak chýbať nebude. Na škodu je aj rozvláčnosť deja a zbytočné naťahovanie vyhrotených situácií. Nepochopiteľnými pre mňa ostali toporné dialógy. Hromové hlasy hrdinov, precízna výslovnosť a dramatická intonácia ničia všetky pokusy o napínavosť príbehu. Prebytok múdrych slov spôsobí, že sa od diváka čoskoro začnú odrážať. 

Filozofická debata úhlavných nepriateľov počas bitky v snehu, prípadne poučovanie o tom, že dialóg je štvrtým rozmerom v scéne pred popravou, vyznievajú komicky absurdne. Hlas Štefana Kvietika (vo filme predstavuje samotného Laholu a jeho myšlienky), ktorý prechádza celým filmom, zaniká v bezhraničnej múdrosti viet postáv, ktoré sa na diváka sypú celé dve hodiny. Obraz a slová dopĺňa ťažká dramatická hudba, preto snímka naozaj nie je ľahkým diváckym orieškom.

Ťažko povedať, či bol Rozhovor s nepriateľom vôbec určený pre filmového diváka. Možno by sa naozaj hodil skôr do rozhlasového éteru. V príbehu zaznie jedna poučná veta – pri rozhovore sa vojna stráca. V tomto prípade sa však pri rozhovore stráca film.

Rozhovor s nepriateľom. Slovensko 2007, kino, 120 min.

Réžia: Patrik Lančarič
Scenár: Patrik Lančarič, Marko Igonda, Peter Pavlac podľa literárnej predlohy Leopolda Laholu
Kamera: Peter Kelíšek
Hudba: Vladimír Martinka
Hrajú: Boris Farkaš, Marko Igonda, Alexander Bárta, Monika Hilmerová, Juraj Kemka, Marián Labuda ml., Róbert Jakab, Patrik Minár, Marián Miezga