Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Eva Michalková | 9.3.2007 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

O tom, čo sa obvykle nezmestí do správ

Blank

Východná Afrika, najväčšie tropické jazero na svete. V špinavej vode plávajú veľké ryby. Rybári ich lovia, za oči vyťahujú von. Ryby sa presúvajú ďalej, do reťazca spracúvania, kde sa menia na úhľadné filety. Odlietajú do Európy. Všetko vyzerá tak pekne a čisto – a pritom je to nočná mora.

Darwinovou nočnou morou je podľa tvorcov dokumentu okúň nílsky, dravá ryba, ktorá si absolutistickým spôsobom podmanila celé Viktóriine jazerá. Po tom, ako ju v 60. rokoch experimentálne nasadili do miestnych vôd, zlikvidovala ostatných viac ako dvesto druhov rýb a začala požierať samu seba. Od okúňa je závislé hospodárstvo v okolí jazier – je jediným zdrojom obživy pre miestnych ľudí. Rybári ju však nelovia pre seba, nemôžu si to dovoliť. Ryby premenené na polotovar odlietajú do Európy v mnohých nákladných lietadlách. Čo však „prázdne“ lietadlá privážajú do Afriky?

Sugestívny dokument pôsobí na niekoľkých frontoch. Spája ich ryba, ktorá na všetkých púli svoje dravé oči. Film klíči z totálnej chudoby, ktorá vládne východnej Afrike. Ľudia v Tanzánii nemajú čo jesť, žobrú, kradnú, predávajú sa, prípadne zomierajú od hladu. Rybolov a spracovanie rýb je vzácnou príležitosťou, ako sa pokúsiť prežiť. Ani práca však nezaručuje istotu, ženy sa živia prostitúciou, kondómy v krajine príliš neletia a ničivá nákaza HIV sa rozširuje geometrickým radom. V novinách sa občas objaví titulok, že v krajine je hladomor, vláda to však vehementne popiera. Vo filme dokonca zaznie názor, že to sú len výhovorky miestnych, ktorým sa nechce robiť.

Robotníci pracujú za jeden dolár na deň a živia sa zvyškami z odhodených rybích hláv. Prostitútky umierajú, rybári umierajú, ich rodiny ich nasledujú, deti na ulici fetujú lepidlo vyrobené z obalu na ryby a takisto postupne umierajú. Domáci rozprávajú o smrti s úsmevom na tvári. Ak rybári ochorejú, majú sa čím skôr dopraviť domov, pretože prevoz mŕtvych je zbytočnou finančnou záťažou. A nikto nevie nič o tom, že by lietadlá na ceste z Európy tajne privážali zbrane pre vojny v afrických štátoch. Naopak, miestni dúfajú, že aj v Tanzánii sa konečne začne nejaká vojna, vznikla by tak príležitosť zarobiť si. Znie to ako rozprávka, však? Tento dokument patrí medzi najbeznádejnejšie, aké som za dlhý čas videla. Nehľadá východisko, to možno ani neexistuje. Ukazuje zúfalú situáciu krajiny, ktorá nikoho na svete nezaujíma. Výnimkou je akurát okatá ryba, filé ktorej majú na Západe radi.

Krajinu bližšie spoznávame prostredníctvom výpovedí niekoľkých obyvateľov. Jeden z nich je nočný strážnik, ktorý zarába almužnu a každý večer riskuje svoj život. Mladá prostitútka so štíhlymi prstami by rada chodila do školy, nemá však rodičov, a tak robí spoločnosť neohrabaným ruským pilotom. Mladí muži si zarábajú nebezpečnou prácou vo vode – naháňajú ryby do sietí a často končia v papuli krokodíla. Investigatívny žurnalista odhaľuje pozadie ilegálnych obchodov so zbraňami, na situácii to však nič nemení. Postupne sa nám odkrývajú rôzne vrstvy neperspektívnej existencie afrických občanov, ktorí majú malú šancu na prežitie hodnotného života. Nikoho to netrápi. Bývalá kolónia je zaujímavá akurát prírodnými zdrojmi. Všade je cítiť smrť. Ktovie, aké percento ľudí, ktorí v dokumente vystupujú, je ešte nažive. Pekným gestom od autorov sú záverečné titulky. Obsahujú zoznam mien všetkých, ktorí v dokumente vystupujú. Napriek tomu ide o bezmennú masu ľudí bez budúcnosti, ktorí nie sú zaujímaví ani pre vlastných politikov.

Okúňom nílskym sú pre miestnych obyvateľov Európania, sú silnejší než ostatní, symbolicky požierajú chudobných Afričanov. Tí sú od nich závislí, keďže Európa je hlavným odbytiskom obchodu s porciovaným okúňom. Netreba zabudnúť ani na výhody obchodu so zbraňami. Toto všetko plus zábery obrovských polí plných hnijúcich rýb a dokaličených ľudí spôsobí, že budete z kina odchádzať s povznesenou náladou. Dúfam, že ubíjajúca beznádej východoafrickej reality prešla z tejto recenzie aj na vás, ale len na chvíľu, lebo trvalý pobyt na zaspatom a spiatočníckom Slovensku je sladkou náplasťou na duševné rany spôsobené situáciou v tej odpornej smradľavej Tanzánii (existuje vôbec?).

Darwinova nočná mora, Darwins Nightmare. Rakúsko – Belgicko – Francúzsko – Kanada – Fínsko – Švédsko 2004, kino, 111 min.

Réžia: Hubert Sauper
Scenár: Hubert Sauper
Kamera: Hubert Sauper
Oficiálna internetová stránka: http://www.2-1-0.gr/?title=tt0424024



Eva Michalková  viac od autora »
Vaše reakcie [22]
:: Súvisiace reklamné odkazy