Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Eva Michalková | 4.12.2006 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Asociálna rozprávka s dobrým zlým koncom

Blank

Outsider je film o dospelých ľuďoch. Vtip je však v tom, že význam slova dospelý môže mať v praxi veľmi protichodné vyobrazenia. Daniela by sme ako kvalitní a poslušní občania okamžite nazvali prototypom nepodarku. Za štyri roky sa mu podarilo legálne zarobiť sedem dolárov. A dokonca sa za to vôbec nehanbí. Hanba!

Ako sa dá žiť v precivilizovanej krajine, ako je Dánsko, mimo spoločenského systému, a pritom stále zákonne? Ťažko. Daniela to však netrápi. Jeho ilegálne zisky pochádzajú zo sprejovania milostných grafitov na objednávku. Z toho si zaplatí bývanie (ale kde sú odvody do sociálnej poisťovne?!), dokonca aj jazdí vlastným autom. Benzín si síce kupuje na decilitre, ale na odvoz domov mu to vždy zázračne postačí. Danielovi sa darí žiť bez zbytočných stretov so spoločnosťou a jej zákonmi nepripúšťajúcimi odlišnosti. Z podobného, aj keď oveľa umiernenejšieho cesta je jeho kamarát s nadváhou prezývaný Dedo. Ten spoločnosť potrebuje – je riadne zamestnaný, ochotne prijíma pokuty za parkovanie a túži sa stať futbalovým rozhodcom.

Z inej rozprávky do tejto našej spadne sfetovaná princezná Franc z pekárne. Dedo si svoju platonickú lásku k nej pestuje už dlhšie. Vždy pred vstupom do obchodu si upraví ofinu a plný trémy si vyberá koláče z regálu. Magické huby však urobia svoje, krásna predavačka zákazníkovi vyzná lásku a Dedo v panike utečie z obchodu. Tým spraví prvú zásadnú chybu a uvoľní priestor pre zápletku svojmu asociálnemu kamarátovi. Love story medzi Danielom a Franc sa môže voľne rozvíjať.

Medzitým sa Danielovi pomaly rúca jeho poctivo vybudovaný nespoločenský svet. Systém mu začne dýchať na krk: nájomca ho vyhodí a navrch ešte aj potupne rozpredá jeho veci, otec neprejaví záujem o synovu záchranu pred bezdomovectvom, zhýralého občana pohltia databázy policajných orgánov po tom, čo ho prichytia pri sprejovaní grafitov. Socializácia Daniela spočíva v odstraňovaní vandalizmu zo stien domov a v nasťahovaní sa na pracovisko kamaráta Deda – do ústavu na výskum spánku. Sen sa rúca aj Dedovi – počas skúšobného zápasu jeho rozhodcovské schopnosti absolútne zlyhajú. Napriek ťažkostiam si však naši hrdinovia udržujú dobrovoľné klapky na očiach a stále ostávajú vnútorne nezávislí od systému. Život je stále hra a to, čo sa stane v ďalšej chvíli, je nedôležité.

Idyla však netrvá večne. Kde sa dvaja bijú, tretí vyhráva a tak je to aj v prípade Daniela a Franc. Prichádza vážna facka pre párik profesionálnych spoločenských outsiderov. Hra na veselý život mimo nekonečných povinností a požičiavania si peňazí na splatenie účtov je ohrozená. Kontrastné čiernobiele farby obrazu sa zrazu zmenia na sýto farebné. Pozor, „reálny“ svet už je pri vás! To, či ich dobehne, alebo nie, nechá režisér Dagur Kári na optimizmus divákov.

Kvalitu filmu výrazne zvyšujú dialógy. Debaty o tom, ako si človek nemôže zarábať svojím vzhľadom, pretože by musel 100 % zárobku odvádzať rodičom, o sexe, ktorý Dedo nikdy nemal, o počasí – s babičkou, ktorá vyzerá ako anglická kráľovná a vo svojej záhradke píli stromy motorovou pílou. Všetci sú čudní a najčudnejší sú tí, čo sa tvária, že sú normálni. Líniu „normálnych“ reprezentuje sudca, onanujúci na krásnych deťoch, udržiavanej manželke, kariére a vlastnej váženosti. Ani normálnosť však nemusí byť žiadna istota a pokojný prístav. Napriek tomu, že sudcov príbeh vo filme trochu neprirodzene trčí, dá sa chápať ako možná skeptická (?) projekcia budúcnosti dnešných asociálov.  

Outsider je dobrý film, ako stvorený pre filmové kluby, kde sa dá vidieť, pretože ukazuje, že nemusíte pracovať a zarábať, nemusíte bývať, môžete chodiť, kam chcete a s kým vám napadne, môžete sa vznášať, nepoznať predsedu vlády, rozsýpať dierky na koberec a po ulici môžu chodiť slony. Aspoň dočasne, kým vás spoločnosť nedostane na svoju stranu. Alebo aj trvale.

Outsider, Voksne mennesker. Dánsko – Island, 2005, kino, 109 min.

Réžia: Dagur Kári
Scenár: Dagur Kári, Rune Sch?tt
Kamera: Manuel Alberto Claro
Hrajú: Jakob Cedergren – Daniel, Nicolas Bro – Morfar, Tilly Scott Pedersenová – Franc, Morten Suurballe – Dommeren, Bodil J?rgensen – Gunvor

Oficiálna internetová stránka: http://www.voksnemennesker.dk/



Eva Michalková  viac od autora »