Sex, alebo televízor?

O tom, čo treba robiť pred svadbou
Všetko sa to začalo mailom o tom, že experti na vzťahy vraj našli pätnásť dôležitých otázok, na ktoré by si mal každý pár ešte pred svadbou odpovedať podľa najlepšieho vedomia. Boli tam otázky zásadného významu o viere aj o svokrovcoch a bola tam aj siedma existenciálna otázka o televízore v spálni.

Byť, či nebyť v spálni spolu s televízorom? Možno tým experti chceli vyjadriť, že aj oni majú zmysel pre humor a možno je prítomnosť niekoho tretieho v spálni vždy tak trochu rušivá (ak si odmyslíme, čo vám práve napadlo). Po malom prieskume medzi našimi priateľmi sa odpovede na túto otázku stretali v zásadnom bode, že „spálňa má byť na sex a nie na správy“. Naproti tomu, „keď nefunguje sex, funguje aspoň televízor“. A ešte „keď sa budeme pozerať na televízor, nebudeme sa pozerať na seba“. Súhlasím, zatiaľ nemám v spálni televízor. Hoci môže existovať človek, ktorý k tomu potrebuje svietiacu obrazovku, blikajúce mihotajúce sa obrázky so stíšeným zvukom, inak nedosiahne to správne vyvrcholenie. Môže to súvisieť s jeho prácou, s jeho narušeným detstvom, s čím len chcete. Tak ako ja sa na záchode bez čítania nezaobídem a tiež neviem, s čím to súvisí. Keď nemám čo čítať, napríklad na návštevách alebo v hotelovej izbe, čítam návody na čistiacich prostriedkoch, inak na ten záchod idem celkom zbytočne. Moja lekárka by isto vedela, že to súvisí s mojím stresom, zdá sa, že podľa nej za všetko môže stres. Prepáčte to krátke odbočenie, ale závidím ľuďom, ktorí vždy presne vedia, kto alebo čo má na svedomí isté javy okolo nás. S takým sa musí bez pochyby skvelo žiť v jednej domácnosti.

O kompromisoch
Vrátim sa k manželskej spálni. Nedá sa porovnávať so záchodom, ja viem. Hoci oba priestory sú hlboko intímne, spálňa sa týka v manželstve dvoch a už sme pri tom. Miera tolerancie, ústupku v prospech šťastia a spokojnosti vášho partnera. Každému vyhovuje niečo iné. Niekto je rád pasívny a miluje výmysly svojho dominantného partnera. Ale priznám sa, že ak hovoríme o spálni, takú dvojicu nepoznám. Keď ide o orgazmus, každý si chráni to, čo má rád. Zdedili sme to po predkoch a chvalabohu, aspoň s tým nič nenarobíme. Jediné, čo človek k tejto živočíšnosti dodal, sú kompromisy. V manželstve sa to nimi priam hemží. Kto nevie, čo to znamená, experti by do svojho zoznamu predmanželských otázok mali pridať ako „predplavkyňu“ kontrolnú otázku, čo si váš budúci partner či partnerka predstavuje pod pojmom kompromis, keď si vás dvoch predstaví v spoločnej spálni. Dúfajte, že nič. Ak predsa voľačo, môže z toho vzniknúť zaujímavá debata, pri ktorej by som chcela byť, ale vy možno nie. Lebo vás sa to hlboko týka a ja som len zvedavá.

O rozprávaní a o sexovaní
Veľa múdrych ľudí sa už zoberalo tým, čo má na svedomí rozpad vzťahu. Nedostatok porozumenia sa, myslím, občas uvádza aj ako dôvod pri rozvode. A pritom jediné, čo tí dvaja prestali robiť, je sex a rozprávanie sa. Na poradí nezáleží, môžete začať jedným a prejsť na druhé, alebo opačne. Prestanete využívať výhody spoločného súžitia s partnerom a partnerský vzťah celkom prirodzene prestáva mať zmysel. Neviem, ako sa dá takýto vzťah zachrániť, lebo každý jeden je veľmi jedinečný. Isté je len to, že čím je človek starší, tým viac vzťahov okolo neho sa rozkladá. Znamená to snáď, že si tí dvaja už všetko povedali? Alebo ako starší dostanete zrazu rozum a manželstvo je v troskách? Na to, zdá sa, ešte žiaden expert neprišiel, ale buďme im vďační aspoň za tých pár otázok. Pripomínajú mi nekonfliktný americký film o dokonalej veľkej rodine. Ak sa práve nachádzate vo fáze postupného rozkladu a ešte v tom nie je tretia osoba (lebo tá príde, či sa vám to bude páčiť, alebo nie), skúste urobiť všetko pre záchranu kvôli vám, ak o to stojíte, samozrejme. Vypnite ten televízor v spálni a spýtajte sa vašej polovičky pred spaním, či by vám vedela odpovedať na tých pätnásť alebo šestnásť otázok (prirátajme tú o kompromisoch), ktoré nájdete na konci článku. Jasné, že keď ste sa brali vy, takéto otázky ešte neexistovali, tým začnite. Pridajte svoje odpovede. Môže vám to pomôcť niečo začať a môže vám to pomôcť rýchlejšie to celé ukončiť.

Nemyslím, že ak si človek pred svadbou nevyrozprával všetky zásadné a strategické otázky života s budúcim partnerom, urobil chybu. Manželstvo je vzťah dlhodobej komunikácie, pri ktorej každý používa svoje vlastné zbrane. Keď sme pri zbraniach, myslím, že už som to kedysi spomínala – nehádajte sa v kuchyni, je to nebezpečné! A konfrontácia po rokoch manželstva s otázkami, ktoré spomínam, môže priniesť kadejaké vášne. Buďte preto radšej v posteli, nikdy neviete, čo sa môže stať a myslite pozitívne! Sex sa vtedy môže dostaviť tak nečakane ako vyvolaný duch navždy strateného strýka Johnyho z Ameriky.

Čo teda skutočne potrebujete robiť pred svadbou?
Na svadbe mojej priateľky, hneď po tom osudovom slove ÁNO, vyzval pán farár čerstvo zosobášenú dvojicu, aby si na znak manželského sľubu dali bozk. Usmial sa pritom a povedal, že by to malo byť prvýkrát. Všetci v kostole sa úprimne zasmiali a boli radi, že aj tento skvelý muž uznáva súčasný partnerský život taký, aký ho žijeme a nie taký, aký si prečítame v starých múdrych knihách. Často ich písali ľudia osamelí, ponorení do viery ako takej, čo, priznajme si, nie vždy prináša tie najveselšie myšlienky. Pre dvojicu, ktorá sa rozhodla byť spolu, je pritom nesmierne dôležitá práve tá veselosť a predovšetkým vzájomné ochutnávanie jedného druhým. Ak narazíte na niečo vznešené a krásne, čo dobre vonia a zdá sa, že ešte lepšie aj chutí, musíte predsa ochutnať. Nenakúpite si do špajzky zásobu niečoho, čo neviete, ako znášate, či na to nemáte brutálnu alergiu alebo vám to, povedzme, už druhýkrát nezachutí, ba naopak, zdvihne vám tlak, žalúdok alebo aspoň kyselinu. Toto treba robiť pred svadbou. Vyskúšať si s tým druhým všetko naozaj. Otázky a odpovede sa pritom nevylučujú, niektoré budete aj tak rozoberať celý život, a sex rovnako. Nepoznám horšie situácie, ako keď si snúbenci povedia, že to najlepšie si nechajú až po svadbe. Z toho očakávania niečoho úžasného a najlepšieho za odmenu môže prísť veľmi úžasné a silné sklamanie. Skúška žiť v spoločnej domácnosti, v spoločnej spálni, spoločne vyberať nábytok, spoločne zisťovať, čo komu chutí na obed a riešiť, kto vynesie smeti a kto nakúpi, kto vyrieši bodrel a kto dá opraviť práčku, spoločne sa zobúdzať s výzorom zombie a napriek tomu sa na seba vrhať vo vášnivom milostnom vzplanutí kedykoľvek to na jedného alebo oboch príde, verte mi, to je len pre silné povahy. Ja už roky tvrdím, že to moje je o prekonávaní seba samej.

O zárukách
Neexistuje nič, čo by vám zaručilo, že budete mať šťastné manželstvo, to je fakt. Ani tie najsprávnejšie odpovede na otázky expertov vám nezaručia, že práve vy nezačnete pochybovať a hoci vedľa vás sedí (leží, umýva okná, vysáva, varí, opravuje zástrčku, prdí, plače, pije pivo, telefonuje, hladká vás po stehne, spieva, tvári sa, že vás nepočuje, píše na počítači alebo robí čokoľvek iné) váš manžel (manželka), budete sa zrazu cítiť sám (sama). A nebude to začínajúca depresia. Bude to len začínajúca kríza, ktorá má rada, keď si nič z toho, čo práve cítite, nepoviete. To, čo zaručene funguje, posúvam ďalej: smejte sa ako blázni, ak dokážete rozosmiať jeden druhého, ešte je čo riešiť. O rozplakaní to isté neplatí, tento efekt sa dá docieliť veľmi jednoducho. Ak vás niečo trápi, neduste to v sebe. To môžete robiť, keď ste sám. Ak s vami niekto žije, fakt má zmysel hodiť naňho občas svoje problémy, ak to chcete vidieť takto. Aj to je zmysel spoločného súžitia. Učte sa byť rafinovaným, tolerantný

Barbora Kardošová  viac od autora »
Vaše reakcie [42]