Dobre si svoj sex bez ochrany rozmyslite

„Daj mi vedieť tak dvadsať minút pred tým, než sa zobudí.“ Túto historickú vetu povedal nedávno mojej priateľke jej manžel – počítačový expert a novopečený otecko v jednom. A nemyslel tým nič zlé, iba si ešte nezvykol na svoju novú rodičovskú úlohu, na nový životný štýl, alebo skrátka na to, že odteraz sa všetko v jeho živote bude podriaďovať tomu, čo chce jeho dieťa. A len čas mu dokáže, že sa fakt nedá vypočítať, kedy sa mesačné dieťa zobudí zo spánku. A nielen to.

O detskej nevypočítateľnost
Už trinásť rokov neviem dopredu s absolútnou presnosťou zadefinovať, čo bude o dvadsať minút. Pretože presne toľko má moja staršia dcéra. Vaše deti sa jednoducho od svojho narodenia stávajú dôležitejšími ako všetky vaše ostatné zaužívané zvyky, potreby a záujmy, či chcete, alebo nechcete. Osobne som sa už trinásť rokov nevyspala podľa svojich predstáv, až na svetlé výnimky v časoch škôl v prírode alebo táborov. A to mám ešte pomerne spavé deti, čo sa ráno, chvalabohu, nehrnú z postele. Deti sú tu na to, aby o sebe dávali vedieť akýmkoľvek spôsobom a čím rýchlejšie sa s tým vyrovnáte, tým skôr sa vyrovná aj hladina vašich hormónov. Pretože, slovami mojej sestry, tiež matky, „odkedy mám deti, nedokončila som jednu začatú súvislú myšlienku“.

O detskej dôvere
Načo taký dlhý úvod? Včera som sa vracala domov neskoro v noci, bolo po druhej ráno a míňala som na našom sídlisku dvojicu – matku a jej dcéru, mohla mať asi päť rokov. Kráčali na policajnú stanicu. Bol to obrázok, na ktorý nemôžem zabudnúť. To malé dievčatko malo na pyžamku natiahnutú vetrovku a tvárilo sa, akoby bolo na nedeľnej poobednej prechádzke. S dôverou držalo za ruku matku, ktorá mala v tvári tiež neuveriteľne pokojný výraz. Stále premýšľam, čo ich na tú políciu viedlo, ale nemohlo to byť nič dobré. Aj o tom je materstvo a rodičovstvo vôbec. Držíme naše deti za ruku, celý život ich držíme a snažíme sa tváriť, že je všetko v poriadku. Aby sme ich zbytočne nestresovali a nezavarili im tak na zbytočnú dávku komplexov do dospelosti. Deti nám absolútne zmenia náš život a my sa ešte musíme tváriť, že je všetko v poriadku. Chápete tú ťažobu? Nie každý to zvládne. Preto je toľko detí strčených v domovoch, preto je toľko detí opustených, bitých a týraných. Lebo dospelí to nezvládli. Buď to s nimi ešte tí ich rodičia nezvládli, alebo skrátka nemal kto týmto rodičom pošepnúť, že na svete neexistuje človek, ktorému by to malé dieťa dôverovalo viac ako práve im – mame a otcovi.

O detskej bezbrannosti
Deti to majú ťažké. Neexistuje sila, ktorá by presvedčila, keď sú v nepráve. Môžu tak akurát kričať a plakať, keď sa im niečo nepáči. Môžu argumentovať porušením práv dieťaťa. Hej, to môžu, ale niekedy už je fakt neskoro. Väčšinou je totiž takéto právo najskôr porušené, až potom sa začne riešiť. Ešte dnes sa mi zrýchli tep, keď si spomeniem na reportáž z minulého týždňa. Exekúciou boli matke v Čechách odobraté dve deti, pretože, ako vyhlásil jej opustený manžel z Argentíny, on štyri roky trpel. Nuž, je viac než pravdepodobné, že medzi týmito manželmi sú dlhodobé spory, o ktorých sa v reportáži nehovorilo. Videli sme len nešťastnú hysterickú matku a dve bezbranné deti, predovšetkým mladšiu šesťročnú dcérku, ako spína ruky k argentínskemu oteckovi a v češtine ho prosí, aby ju nikam nebral. Deti nevedia ani slovo v jazyku svojho biologického otca, pretože posledné štyri roky žili so svojou matkou v Čechách. Ale súd odklepol deti otcovi. Nemám právo riešiť, prečo sa tak stalo, ale som absolútne pobúrená, AKO sa celá vec udiala. Scény plačúceho dievčatka a chladné tváre policajtov, akoby práve nejakým neplatičom odoberali klavír alebo chladničku. A pritom by stačilo dohodnúť sa. Lenže keď to je niekedy také ťažké, že? Tak prečo pritom nepoužiť bezbranné deti? A ešte k tomu vlastné. Skutočne neexistuje spôsob, ako naučiť dospelých, čo môžu a čo nemôžu s deťmi robiť?! Veď si predstavte, že by sa vás nikto nepýtal na názor a odviezol vás bez zbalenia z práce rovno na druhý koniec sveta.

O detskej „životnosti“
Kúpite si žiarovku a v návode na použitie môžete nájsť aj predpokladanú životnosť. Kúpite si domáce zvieratko a v odbornej literatúre sa dočítate, že trpasličí králik sa dožíva v priemere sedem rokov, pes tak pätnásť, škrečok dva. Každá príručka pre chovateľa sa začína kapitolou „Čo treba vedieť pred tým, než si kúpite zvieratko“. V takejto kapitole sa opíšu všetky nástrahy života, ktoré vás so zvieratkom čakajú – od skorého vstávania, cez nároky na váš voľný čas, možné zničenie majetku a tak ďalej. Autori podobných príručiek o chove zvierat bývajú neuveriteľne dôslední, aby odradili akéhokoľvek neistého jedinca, nech zbytočne neskúša niečo, na čo nemá. Nestretla som sa však s knihou pre budúcich rodičov, kde by tiež bola kapitola tohto typu. Vo Veľkej knihe o matke a dieťati máte len úvodný predslov, v ktorom sa dočítate, že „… otvára sa vám nový vzrušujúci svet, ktorého sa môžete spočiatku aj trochu báť, ako všetkého neznámeho… myslíme si, že už čoskoro zistíte, že rodičovstvo môže byť napriek nesmiernej zodpovednosti aj zábavou. Nemusíte sa zameriavať na to „byť perfektní“, ak sa naučíte milovať svoje dieťa a seba navzájom, stanete sa určite výbornými rodičmi.“ (Velká kniha o matce a dítěti)

Takže aspoň takto potrebujem upozorniť dospelých, že ak si chcú upevniť svoj vzťah alebo zlepšiť sexuálny život, nech neexperimentujú zbytočne s deťmi. Dieťa nemá byť prostredníkom, ktoré utuží alebo vyrieši niečí život. Určite neexistujú ideálni rodičia, tak ako neexistuje ideálne superdieťa, ale ak nechcete mať na svedomí absolútny vnútorný chaos v dušičke vášho potomka, snažte sa byť, preboha, rozvážni, múdri a silnejší, než ako sa na prvý pohľad zdáte! Ak napriek všetkému túžite po dieťati, zapamätajte si, že vaše dieťa tu bude navždy, bude vaše, bezbranné a nevypočítateľné, bude vám absolútne dôverovať, takže všetko, čo mu poviete, bude považovať za pravdu a za jedinú správnu vec. Bavíme sa o veku dieťaťa od nula tak do 12 rokov. Potom, samozrejme, všetky body naďalej platia, len deti prechádzajú do stavu puberty, o ktorom sme už hovorili. Tento stav si vyžaduje špecifické zaobchádzanie.

O detských potrebách
Skôr, ako budete deväť mesiacov čakať a premýšľať nad tým, ako to všetko prežijete a či dokážete byť rodičom, mali by ste vedieť, že od chvíle, keď sa prvýkrát vy a vaše dieťa zahľadíte vzájomne do očí, začínate absolútne novú a inú etapu vášho života. Zamyslite sa teda, či ste schopní dodržiavať pár nasledujúcich dôležitých rodičovských pravidiel:

- Nie každé dieťa spí rado a veľa. Možno budete mať prvé mesiace čas tak akurát sa stihnúť osprchovať v čase spánku vášho dieťaťa. Ono za to nemôže. Vy sa musíte prispôsobiť.

- Vykašlite sa na príručky, ktoré tvrdia, že nemáte dieťa zbytočne veľa brať na ruky a bežať za ním za každým, keď zaplače. Dotýkajte sa a hladkajte vaše dieťa presne toľko, koľko ono chce. Dotyk a láska sú veci, čo ľuďom chýbajú a keď sú veľkí, boja sa to priznať.

- Aj keď máte strach (z odberu krvi, z netopierov, z búrky, zo šramotu pred dverami a tak ďalej), NIKDY ho neukážte pred vaším dieťaťom. Naučte sa čarovnú formulku „So mnou sa nemusíš ničoho báť!“ – pomôže aj vám. Priznať si isté strachy a fóbie bude čas vo fáze puberty vášho potomka a potom aj neskôr.

- Nikdy nenúťte vaše dieťa, aby bolo ako vy alebo ako niekto, koho obdivujete!

- Hovorte mu pravdu vo for

Barbora Kardošová  viac od autora »