Poldruhahodinová reklama na trávu a hamburgery

Americká fastfoodová sieť White Castle bude zrejme čosi ako McDonald, možno menej rodine orientovaná, ale predpokladám, že rovnako politicky korektná a nezávadná, možno len s troška inou cieľovou skupinou. Nie rodinky s deťmi, ale odrastená mládež a singles. Nikdy som ich mini hamburgery neochutnal a je mi to troška ľúto. Môžu byť fajn, malé, úhľadne kockaté, zabalené v škatuľkách. Už som ich sťa product placement v zopár filmoch videl a vždy ich konzumovali silné individuality s jasným a vyhraneným pohľadom na svet. Asi to o marketingových stratégiách tej firmy nevypovedá nič, ale mne by sa páčilo, ak by vypovedalo. Aj film z našej ponuky – Pofajčíme, uvidíme – by bol razom bohatší. Niežeby to táto celkom milá komédia potrebovala, ale mala by presah a moje nasledujúce reči o poldruhahodinovom reklamnom spote by dostali pevný základ.

Takto: Harold a Kumar sú pracujúci mladíci, už nie typickí puberťáci, sú farební, morálne vyprázdnení a holdujú fajčeniu marihuany. V jeden piatkový večer sa poriadne vykalia a vidiac reklamu na hamburgery White Castle, dospejú k presvedčeniu, že ich canabisový hladný ošiaľ dokážu utíšiť len hamburgery tejto značky. Tak nasadnú do auta a vyrazia na ťažko uveriteľnú púť do fastfoodu, plnú najneuveriteľnejších zdržaní. Až to miestami vyzerá, že žiadny White Castle neexistuje, že je len fatamorgánou rýchleho občerstvenia, vysnenou nedosiahnuteľnou métou na konci cesty. O to väčšia je finálna katarzia vypointovaná hamburgerovým obžerstvom.

Od pamätného trasu Harley Davidson & the Marlboro Man som nevidel film, ktorý by tak okato propagoval nejakú značku, ku cti režiséra Dannyho Leinera však slúži, že dejovú kostru tridsaťsekundového reklamného spotu natiahol do celovečerného filmu bez hluchých miest. Pofajčíme, uvidíme je vďaka tomu menej celovečerným reklamným filmom a viac veselou, dokonca sebaironickou komédiou. Pôdorys road movie poskytuje dostatok priestoru pre stále nové a nové peripetie putujúcich mladíkov, striedajú sa prostredia a mikro zápletky, podobne ako úrovne v počítačovej hre, takže stačí, aby zhulení junáci reagovali v súlade so svojím stavom a želaný komediálny efekt je prirodzeným vyústením situácií. A to je dôležité, humor v Pofajčíme, uvidíme nepôsobí ani kŕčovito, ani vykalkulovane. Film, samozrejme, zostáva politicky korektný, avšak nevyhýba sa ani istej prijateľnej miere kontroverznosti – to vďaka tomu, že Harold a Kumar sú príslušníkmi menšín, zhulení na prach a motivovaní iba nedostatkom telesných pôžitkov, z ktorých najvypuklejší je hlad.

Aby bolo jasno, sú desiatky lepších komédií ako Pofajčíme, uvidíme, ale len tak tri, korešpondujúce s jej obsahom. Podobné filmy bývajú zväčša až príliš vulgárne, nechutné a hlavne, zdá sa, že v nich na marihuane fičia nielen postavy, ale komplet celý štáb vrátane klapky.

Také čosi však pri Pofajčíme, uvidíme nehrozí, lebo prinajmenšom režisér, scenárista, kameraman a strihač mali pri narúcaní určite čistú hlavu. Ak by to tak nebolo, film by pôsobil vtipne len na ľudí zhulených rovnako ako postavy vo filme.       

Pofajčíme, uvidíme,Harold & Kumar Go to White Castle. USA – Kanada – Nemecko 2004, film na stiahnutie, 88 min.

Réžia: Danny Leiner
Scenár: Jon Hurwitz, Hayden Schlossberg
Kamera: Bruce Douglas Johnson
Hudba: David Kitay, Ali Theodore
Hrajú: John Cho – Harold Lee, Kal Penn – Kumar Patel, Paula Garcésová – Maria, Neil Patrick Harris – Neil Patrick Harris, David Krumholtz – Goldstein, Eddie Kaye Thomas – Rosenberg  
Oficiálna stránka filmu: http://www.haroldandkumar.com/