David Bowie ako Nikola Tesla? Už to by stačilo, v Dokonalom triku Christophera Nolana je to však len čerešňa na torte. Päť zárezov do režisérskej stoličky a žiadne zaváhanie, radosť dívať sa. Už Nolanov debut, krimithriller Following (1998), naznačil, že do prvej režisérskej ligy sa pokúša dostať niekto, kto nielen veľmi chce, ale aj vie. Potom prišlo Memento (2000), geniálna filmová hračka, zdanlivo samoúčelný rébus postavený na rozbití jednoty fabuly a sujetu, ktorý skrýva tušenú i netušenú radosť z objavovania zjavného. Nasledovala Insomnia (2002), vlastne kriminálka, ale kriminálka, akých viacej nieto a pred dvoma rokmi Batman začína (Batman Begins, 2005), v ktorom Nolan predviedol, že vie aj zarábať na najširšom mainstreamovom poli bez toho, aby divákovi podliezal, o análnom turizme ani nehovoriac. Jeho Batman síce v mojich očiach toho Burtonovho neprekonal, ale film je to výborný, aj tovar. O Dokonalom triku, Nolanovom aktuálnom kuse, to platí tiež. Výborný film aj tovar.
Najprv dve veci:
Prvá: Keď do kín svojho času nastúpil Shyamalanov Šiesty zmysel, išla o ňom zvesť, že je to výborný film, ale nikto vám nesmie prezradiť pointu, lebo kúzlo sa stratí. Áno, nemožno nesúhlasiť, Šiesty zmysel je postavený na tajomstve, ale nie je o tajomstve. Spoznáte pointu – a mágia je preč. Tak som šiel, s kýmsi, možno aj s manželkou, vedomý si toho, že ak odhalím tajomstvo, zbúram film, vyriešim ho, porazím režiséra, potvrdím svoju intelektuálnu prevahu. Blbec. Mňa nikto za nos vodiť nebude, tým skôr, že prekvapenie bolo jedným z ťažiskových motívov reklamnej kampane. Nevodil, keď strelili Willisa do brucha, z brucha som na vedľa sediaceho partnera polohlasom vybafol: „Toto je ono, on bude odteraz mŕtvy.“ Pšššššt, ozvalo sa spredu, tak som stíchol a zvyšok filmu som už len čakal na to, či som trafil. Zapochyboval som len raz, keď Willis čakal na Osmenta u Osmentovcov doma, sedel oproti matke a vyzeralo to, že na Osmenta čakajú vedno v družnom rozhovore. Keď sa film skončil, tešil som sa, že mám pravdu, že som to dokázal. Übermensch, ktorého neoklamú, vzdorujúci lži vo dne v noci, aj vo chvíľach, keď sa mám nechať klamať. Radosť z predčasného vyriešenia rébusu trvala až do okamihu, keď sa počas záverečných titulkov postavil chlapík, čo sedel v kine predo mnou, otočil sa mojím smerom a skonštatoval „Ty si ale kokot!“ Aj som sa bál, že mi struhne, ale nestruhol, hoci mohol, lebo som mu pokazil zážitok. To pššššt bolo od neho, prišlo neskoro, pointa predčasne odznela a film stratil to, na čom bol postavený. Dosiaľ ma to mrzí, odvtedy v kine mlčím. Pre istotu si premýšľam do vrecka. Lebo filmové tajomstvá ma dráždiť neprestali a neprestal ani môj podvedomý súboj s režisérom a scenáristom. Môžu ma klamať, ale nemám rád, keď podvádzajú.
Druhá: Dodnes si myslím, že David Copperfield cez Čínsky múr prešiel. Je mi tak pohodlnejšie, lepšie sa s tým žije. Ilúziu totiž nerozlúsknem, na to som krátky, ale ilúzie v svete racionality nemajú miesto, tak ich vnímam ako ontologické fakty.
Načo tie dve veci? Na to, že Dokonalý trik je o nich, sú v ňom prítomné obe polohy, obe majú svojich reprezentantov v podobe dvoch súperiacich iluzionistov a kdesi medzi ne je vrhnutý divák, nech si s videným poradí sám. Avšak Dokonalý trik nie je o pointe, pokojne vám môžem prezradiť, že jeden z iluzionistov je človek z budúcnosti, ktorý sa do reality príbehu preniesol v čase, a preto má technologický náskok a váš zážitok z filmu to nijako neovplyvní. Jednak vám môžem celkom zámerne klamať, lebo slovo je tiež len ilúzia, jednak poznanie pointy nijako neovplyvňuje ani kvalitu toho filmu, ani kvalitu jeho príbehu. Presne. O tomto sú kúzla a ilúzie, všetci vieme, že sú to triky, lebo mágia v metafyzickom slova zmysle neexistuje, kým v ňu naozaj neuveríme, nikdy nebude mať racionálne jadro, a predsa sa radi dívame na veci, ktoré sa javia iné, ako naozaj sú. Vo filmoch ide o to isté, dívame sa na fikciu a pre zážitok sme ochotní pripustiť, že o fikciu nejde. Kinematografia a mágia sú sestry a Nolan o tom nakrútil film. Film o tajomstve, ale nie na tajomstve postavený, na rozdiel od Šiesteho zmyslu, a preto nevadí, ak tajomstvo poznáte. Dokonalý trik je nakrútený tak, že nič nezamlčuje, nič neskrýva, na všetko sa dá prísť s plynutím deja vo filmovom čase, všetko sa ukáže a príde aj pointa, ale už neprevracia naruby všetko vopred videné, len potvrdzuje naše myšlienkové pochody, hypotézy a teórie, o čom to celé vlastne je a ako to dopadne.
Koniec devätnásteho storočia, vrchol priemyselnej revolúcie, vonku sa dejú vďaka technológiám a vynálezom veci, ktoré v očiach laikov vyzerajú ako čary. Taká je atmosféra, to je ideové prostredie filmu. Dvaja iluzionisti, spočiatku priatelia, sa stanú nezmieriteľnými rivalmi. Jedného viac fascinujú tajomstvá a lži, triky, čo vyzerajú ako kúzla, druhého tá šou okolo. Avšak aj to je len zdanie, ilúzie sú osudom oboch, pre jedného sú však len racionálnym problémom, pre druhého zásterkou, ktorá skrýva skutočné čary, ba čo viac, môže byť cestou k nim. Ak by boli postavami v iných príbehoch, jeden by bol Houdinym alebo Copperfieldom, druhý Gandalfom, teda nie priamo Gandalfom, ale kýmsi, kto nastúpil na tú cestu. Súperia, kradnú si triky, snažia sa nachytať jeden druhého. Hneď v otvárajúcej scéne Nolan všetkým divákom ukáže svoje karty. Dobrý trik má tri fázy. Prísľub, zvrat, efekt. Nikoho nezaujíma človek v debni, dôležitý je ten, čo ho na konci vidíme z debne vonku. Zvyšok je už len na divákovi, vykročil na fascinujúcu cestu, začal riešiť hlavolam a stačí, aby dával pozor a premýšľal a na konci ho vyrieši vedno s režisérom.
Dokonalý trik by pokojne mohol byť dokonalým filmom. Samozrejme, ak by dokonalosť bola relevantná kategória. Nie je, tou je v tomto prípade bravúrne zvládnuté filmárske remeslo, ktoré divákovi neprekáža, nevyrušuje ho, ale pomáha mu sústrediť sa na to, čo je podstatné. Príbeh a dej. Až to vyzerá, že by bolo celkom jedno, kto by v tom hral. Christian Bale, Hugh Jackman, Scarlett Johanssonová, Michael Caine, všetko jedno, herci sa úplne strácajú v svojich postavách, splývajú s nimi, netreba vôbec uvažovať nad tým, kto hrá koho a ako. Znamená to, že všetci hrajú výborne, nie za seba, ale za svoje postavy. Čosi podobné platí o kamere, nestrháva na seba pozornosť, ilustruje, jednoducho, je vždy tam, kde má byť, na javisku alebo v zákulisí, podľa toho, kam má byť sústredená naša pozornosť. K tomu ako bonus Nolanove okázalé režisérske triky, mikropointy postavené na konkrétnych situáciách, pričom každá jedna z nich by mohla byť súčasťou praktickej diváckej príručky s názvom „Čo znamená, keď sa povie dobrá réžia a ako na to môže prísť aj laický divák“. Rozumom nijako (ak nehovorí filmovým jazykom), ale cíti to.
Ako o všetkých dobrých a zároveň diváckych filmoch, aj o Dokonalom triku platí, že by sa dal znosiť pod čiernu zem, stačí, ak by sme to, čo chválime, kritizovali. Napríklad, že je netvorivý, mechanicky nakrútený a hlúpy, teda že to je film pre blbcov, nie o tajomstve, ale bez tajomstva, lebo keď na tajomstvo všetci prídu, už ho niet. Lenže ja ho znosiť pod čiernu zem nepotrebujem, lebo som sa bez výhrad namotal a uveril. Ale pozor, stále majte na zreteli, že tieto slová píše človek, ktorý sa s prechodom Davida Copperfielda cez Čínsky múr vyrovnal tak, že mu uveril, prijal ho ako hotovú vec, ktorú netreba riešiť.
Najlepšie by aj tak bolo ísť sa na Dokonalý trik pozrieť. Oplatí sa, o tom som presvedčený, aj keď zaručiť to nemôžem. Ak chcete riskovať čo najmenej a ušetriť, skúste dva lístky vyhrať u nás. Stačí, ak v viac od autora »
Vaše reakcie [5]
| :: Súvisiace reklamné odkazy |
|
|
Felácia somára ako generačná výpoveď?
Poldruhahodinová reklama na trávu a hamburgery
Prístupné nie od, ale do dvanásť rokov
Rocky a Rambo v monoposte
O veľa prichádza, kto v osemnástich nebol nihilistom