Prístupné nie od, ale do dvanásť rokov

Bena Stillera už budem mať navždy rád. Vďaka Bolestnej realite, Vybíjanej, Starskemu a Hutchovi a Zoolanderovi. Vďaka posledným dvom menovaným filmom už budem mať navždy rád aj Lukea Wilsona. Noc v múzeu na tom nič nemení, akoby sa nestala, nie som jej divák.

Keď som zháňal niekoho, kto by so mnou na Noc v múzeu šiel, spýtal sa ma kolega, o čom to je. Komédia o strážnikovi v múzeu, kde v noci ožívajú exponáty.

A čo? On na to. A ja, že to stačí, a on že len aby a do kina nešiel. Asi urobil dobre, nakoniec, je dospelý, fyzicky aj mentálne, a hoci filmy má rád, zvykne si vyberať také, čo mu čosi môžu dať a nemusí ísť ani o morálne posolstvo, ani o intelektuálny presah, stačí obyčajná zábava. Noc v múzeu by sa mu asi zábavná nezdala, možno by sa štyrikrát zo srdca zasmial, ale to je tak všetko. V prípade Noci v múzeu som na tom podobne, hoci mi je vlastne jedno, na čo sa dívam. Pritom to vôbec nie je zlý ani nepodarený film, len nie som jeho cieľovka, hoci k nej mám prirodzene blízko. Hrané filmy pre deti sa z distribúcie úplne vytratili. Máme digitálne animáky, ktoré pobavia deti aj dospelých a osem-desaťroční šarvanci nemajú problém ísť do kina na veľké hollywoodske spektákle, ktoré sú svojou povahou univerzálne, ani na teenagerské komédie, ktoré by mali programovo byť pre publikum tak o tri štyri roky staršie, avšak filmy priamo pre osem-desaťročných už akoby ani neboli.

Nikdy nezabudnem na Pyramídu hrôzy, bol to fantastický film a dodnes je, len keď sa naň dívam teraz, musím byť znova decko. Nie je to problém, lebo keď som ho videl po prvýkrát, decko som bol, avšak netuším, ako by sa mi ten film páčil, ak by som ho videl až ako dospelý. A to je, aspoň sa mi tak zdá, problém Noci v múzeu. Mám tridsaťdva, Noc v múzeu som po prvýkrát videl minulý štvrtok, a tak sa nemám kam vrátiť a film ma veru bohvieako nechytil. Ale to je problém veku, veľmi dobre si viem predstaviť, že keby som mal teraz desať a niekto ma na Noc v múzeu vezme, budem ju považovať za najlepší film, aký som kedy videl. Sú v nej skvelí neandertálci, zapaľujúci oheň zapaľovačom Zippo, Atilla Bič boží sa v nej podrobuje laickej psychoanalýze, kostra Tyranosaura Rexa sa správa ako psík a rada aportuje vlastné rebro, smiešni starčekovia sa majú čulo k svetu a sú tak milo jedovato agresívni, pandrláčikovia z diorámy Divokého zápasu zvádzajú ľúte boje s pandrláčikmi z diorámy Antického Ríma, a vôbec, celé nočné obživnuté múzeum je stelesnením detského sna. Joooj, môcť sa tak pohrať s vecami, na ktoré je zakázané siahať.

Americký režisér Shawn Levy už zasadil svetovej kinematografii niekoľko nesmierne bolestivých rán a ak by sme chceli byť adresnejší, môžeme pokojne tvrdiť, že žiadny z jeho opusov vrátane minuloročného remaku Ružového pantera sa medzi prvých dvadsaťtisíc najlepších filmov svetovej kinematografie určite nezapíše. Z tohto uhla pohľadu je Noc v múzeu jeho najlepším filmom. Stačí to? Vzhľadom na účel – pobaviť detváky v kine príbehom ušitím presne im na mieru – určite áno. Noc v múzeu totiž svoj úplne jednoduchý príbeh o neschopnom tatkovi a jeho synovi, ktorí k sebe nájdu cestu v múzeu oživených exponátov, rozpráva bez zádrhelov, logických chýb a zjavných absurdností, ani mikrofón nad postavami nie je vidieť. Sú tam fajn triky, detské vtipy a štyri vtipy pre rodičov, má to šťastný koniec a to je tak všetko, čo sa oplatí povedať. Zvyšok by bol uvažovaním nad tým, čím Noc v múzeu mohla byť, ale nie je.

V prvom rade, Noc v múzeu pôsobí lacno, možno až príliš, a skôr ako veľký film do kín pripomína čosi, čo vzniklo v produkčných dielňach televízie Hallmark. Disproporcia medzi zámerom a realizáciou je zjavná hlavne v momentoch, keď sa kinosálou rozozvučia typické majestátne hudobné kompozície Alana Silvestriho, ktoré by mali ilustrovať veľkosť a veľkoleposť a na plátne sa pomaly nie je na čo dívať. Je to škoda, lebo námet aj zápletka by toho uniesli viac a herci tiež. Lenže Shawn nedokázal naplno využiť ani komický potenciál osvedčenej dvojky Stiller – Wilson, ani výborného Robina Williamsa v úlohe Teddyho Roosevelta, ktorý si amerického prezidenta vyslovene vychutnáva. Na plátne to potom celé pôsobí nevýrazne až zbytočne.

To všetko sú však veci, na ktoré som myslel ja, dospelý, lebo film samotný ma nudil. Deťúrence vôkol sa tešili a som hlboko presvedčený, že tešiť sa budú aj tie vaše, zvlášť ak sú to chlapci a už o sebe radi počujú, že sú veľkí.     

Noc v múzeu, Night at the Museum. USA 2006, kino, 108 min.

Réžia: Shawn Levy
Scenár: Ben Garant, Thomas Lennon podľa literárnej predlohy Milana Trenca
Kamera: Guillermo Navarro
Hudba: Alan Silvestri
Hrajú: Ben Stiller – Larry Daley, Dick Van Dyke – Cecil, Mickey Rooney – Gus, Jake Cherry – Nick Daley, Robin Williams – Teddy Roosevelt, Patrick Gallagher – Attila Hun, Owen Wilson – Jedediah, Pierfrancesco Favino – Kryštof Kolumbus
Oficiálna stránka filmu: http://www.nightatthemuseum.com/