V meste Gotham, pred Batmanom, čosi čudesné sa udialo

Filmy o láske k filmu sú rôzne, nakrúcajú ich zväčša ľudia, ktorých veľmi nezaujíma názor druhých, nakrúcajú ich ako výraz jedného z najosobnejších vzťahov, aké človek môže mať. Bezvýhradne milovať film, vášnivo, nesebecky, milovať ten pocit v kine, keď sa to už-už začne, milovať chodenie do kina a hlavne milovať všetky zážitky spôsobené filmami, nech už boli akékoľvek, či tie filmy, či tie zážitky. Čosi také je krásne, fascinujúce a pri pohľade zvonka možno i trocha nepochopiteľné. Ale vďaka takejto láske, ak sa spojí s talentom a odhodlaním, vznikajú filmy, na ktoré sa nezabúda. Nie pre konkrétny obsah ani pre remeslo, ale pre niečo, čo je nevypovedateľnou esenciu filmu, pre pocit, že sa deje čosi výnimočné.

Svet zajtrajška v kinách nezožal ani zďaleka taký úspech, aký by si zaslúžil. Skôr naopak, bez zveličenia môžeme konštatovať, že Svet zajtrajška u mainstreamového diváka prepadol. Možno je dnešná generácia divákov príliš cynická, alebo sa im už nechce len tak láskavo baviť a hlavne kochať sa obrazom. Je to jedno, lebo Svet zajtrajška má miesto v dejinách kinematografie isté. Jednak preto, že celý bol nakrútený pred modrým pozadím (pred Sin City) a dorábaný v útrobách počítača, jednak preto, že je jednou z najpresvedčivejších a formálne najdokonalejších pôct veľkým filmovým hitom minulosti, ba čo viac, je poctou ich poetike.

Metropolis, King Kong, Flash Gordon, Tarzan, Ben Hur, Vojna svetov a mnohé ďalšie divácke klenoty strieborného plátna nachádzajú vo Svete zajtrajška svojho obrovského ctiteľa, svoju velikánsku oslavu. Svet zajtrajška je totiž ich metatextom, je fiktívnou realitou, v ktorej sa odohrali. Zdieľa s nimi čas a priestor. Všetky tie zdanlivo lacné citácie a odkazy nie sú samoúčelným ozvláštnením, ale v kontextoch príbehu plnia jednu zo zásadných dramaturgických funkcií. Kdesi na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia sa línia lineárneho času rozdvojila a začala sa uberať dvoma smermi. Tým naším, ktorý poznáme z histórie, a tým vysneným, zachyteným a rozvíjaným fantastickou fikciou z proto science fiction a pulp magazínov. Na čomsi veľmi podobnom je vystavaná poviedka Gernsbackovo kontinuum krstného otca cyberpunku Williama Gibsona. Jej hrdinovia sa ocitajú v takej verzii reality, do ktorej začne presakovať realita vykonštruovaná priekopníkmi sci-fi – odtiaľ názov (Hugo Gernsback, 1884 – 1967, americký spisovateľ a editor, jeden z tých, ktorí sci-fi definovali, vymysleli) – až sa hranice medzi akože a naozaj celkom zrútia. Conran toto východisko prekonáva a rovno vytvára fiktívnu realitu, v ktorej medzi akože a naozaj nie sú rozdiely. Všetky tie úžasné, fantastické veci sa jednoducho dejú a nikomu ani nenapadne spochybňovať ich.

Píšu sa tridsiate roky minulého storočia. Také, aké si na stránkach svojich románov predstavovali nielen J. Verne či H. G. Wells, ale aj iní raní spisovatelia science fiction, ktorí svojou tvorbou predznamenali nástup zlatého veku žánru. V meste Gotham, v ktorom raz bude nočný pokoj strážiť samotný Batman, sa deje čosi nekalé. Strácajú sa poprední vedci svojej doby, na metropolu útočia légie obrovských oceľových robotov, v náletoch sa z oblohy znášajú čudesné lietajúce stroje. Nikto nepochybuje, že ľudstvu hrozí záhuba. Len dvaja ľudia dokážu zachrániť svet: neohrozený Sky Captain (Jude Law), prototyp superhrdinov, a ambiciózna a samozrejme, krásna reportérka Polly (Gwyneth Paltrowová), prototyp všetečných emancipovaných žien. Ide do tuhého, misia sa stáva osobnou, keď Sky Captainovi unesú geniálneho vedeckého poskoka Dexa (Giovanni Ribisi). Aj neohrození hrdinovia potrebujú pomoc, preto do hry vstupuje Franky, jednooká kapitánka leteckej flotily, ktorej domovom je obrovské lietajúce letisko. Teraz už temný Dr. Totenkopf (mŕtvy, technologicky oživený Lawrence Olivier) nemá šancu.

Svet zajtrajška je zachránený, samozrejme, na poslednú chvíľu, ale predsa. Spolu s finálnym romantickým zblížením hlavných hrdinov sa končí aj krásne filmové dobrodružstvo, ktorým sa jeho tvorca, scenárista a režisér Kerry Conran podelil s divákmi o svoju obrovskú lásku k filmu. O čosi podobné sa len relatívne nedávno pokúsil Peter Jackson King Kongom, a celkom mu to nevyšlo. Nie preto, že by film nemiloval dostatočne, ale preto, že použil príbeh z tých čias, nie jeho kreatívnu parafrázu. Jacksonov King Kong je znovu vyrozprávaný príbeh s veľmi jasným vzťahom k realite. Chce byť jej obrazom, pravdaže, s náležitým fantastickým ozvláštnením. Ten príbeh už však nefunguje.

Conranov film je iný, je obrazom obrazov, novým príbehom vytvoreným podľa starých pravidiel so starými kulisami. Vznikol fascinujúci pastiš, film, ktorý sám je oslavou a poctou nielen kinematografii, ale aj diváckemu zážitku, ktorý zvykla a zvykne poskytovať. Nie tomu hlbokému, hĺbavému, ktorý máme spojený s filmom, čo chce byť veľkou umeleckou výpoveďou, ale tomu, čo chce okázalo ohurovať dosiaľ nevideným. Film ako jarmočná zábava, atrakcia, senzácia, dostal v Conranovej snímke svojho najväčšieho advokáta, čo sa nebojí vyznať sa z lásky k nemu.  

Svet zajtrajška asi naozaj nie je pre každého, jeho príbeh je taký banálny, až to kole oči, ale je taký, lebo taký má byť. Predvídateľný, dobrodružný, romantický, plný dych berúcej staromilskej akcie a atraktívnych retro futuristických vynálezov a prostredí. Vyzerá ako rozpohybované staručké kolorované fotky a ak milujete film, nemôžete si ho neobľúbiť, lebo je filmárskym zhmotnením tejto lásky.

Svet zajtrajška, Sky Captain & The World Of Tomorrow. USA – Veľká Británia – Taliansko 2004, film na stiahnutie, 107 min.

Réžia: Kerry Conran
Scenár: Kerry Conran
Kamera: Eric Adkins
Hudba: Robert Elhay, Ed Sheamur
Hrajú: Gwyneth Paltrowová – Polly Perkinsová, Jude Law – Sky Captain, Giovanni Ribisi  – Dex, Laurence Olivier – Dr. Totenkopf, Angelina Jolieová – Franky
Oficiálna stránka filmu: http://www.skycaptain.com/