Dary trvalej hodnoty

Nedávno som bola na pravidelnej návšteve mojej babičky, pri ktorej obidve zakaždým preliezame skrine, jednak preto, že ona do nich nedočiahne a vždy nanovo chce vedieť, čo jej kto vyložil na najvyššie police, jednak preto, že pritom vždy odhalíme niečo zaujímavé. Tak sme naposledy medzi knihami objavili štyri staré britvy na holenie po jej svokrovi, štyri britvičky solingen v originálnych obaloch. Spomenula som si na neho, tak ako som si naňho mohla spomenúť, keďže zomrel štrnásť rokov pred mojím narodením. Mal rád svätý pokoj, svoju fajku a stromy. Sadil ich, aby po ňom niečo zostalo pre nasledujúce generácie. Jedna z jeho hrušiek rodí dodnes. Po starých mamách zostávajú výšivky a čajové servisy, po starých otcoch stromy a britvičky solingen.

Britvičky som si zarámovala (z bezpečnostných dôvodov) a zavesila nad pracovný stôl. Pozerala som na ne a rozmýšľala, čo zostane po mne. Po pradedkovi som zdedila starú komodu – šuplódňu a štyri britvy. Moji potomkovia po mne zdedia knižnicu IVAR a hrnce IKEA 365+? Všetko, čím sa dnes obklopujeme, je spotrebné, trvácne asi ako svätojánska muška a nemá šancu prežiť nás. Vyzerá to tak, že jediné, čo má šancu po mne zostať, sú dary trvalej hodnoty. Tie, ktoré som dostala, aj tie, ktoré v priebehu života rozdám ja. Len taká vec, obraz, miska alebo valček na cesto, nás pripomenie, oživí spomienky, znovu vysloví vety, ktoré sme hovorili, ideály, ktorým sme verili. Viem, že to tak je, pretože mám plný dom starých vecí, vecí, ktoré niekto mal rád a používal ich a teraz denne slúžia mne a pripomínajú mi ho, ju, ich.

Predmety, s ktorými žijeme, nás chtiac-nechtiac ovplyvňujú, vplývajú na naše estetické cítenie, na vnímanie krásy, na rozoznávanie gýča, na vnímanie seba samého. Dary trvalej hodnoty, ako by sme si tieto predmety mohli nazvať, si so sebou nesieme celý život. Je to jedna z mála vecí, ktoré sťahujeme so sebou z jedného bytu do druhého, ako prvé ich vynášame z bytu pri rozchode s partnerom alebo pri požiari. Sú to veci, ktoré ovplyvnili náš vkus tak hlboko, že to už nevnímame. Sú vrastené hlboko v nás, niekedy ich už pod hrubými nánosmi rokov nevidno, ale sú tam, sú našou neoddeliteľnou súčasťou. Hracia skrinka, ktorú som dostala na dvanáste narodeniny. Mosadzný popolník v tvare ryby. Ateliérový maliarsky stojan. Bicykel za promóciu. Strieborný príbor. Klavír. Všetky tieto veci ma ovplyvnili, vďaka nim som tam, kde som, taká, aká som. Sú pevnými bodmi, od ktorých sa môžem odraziť ako oceľová gulička na ceste bludiskom hracieho automatu.

Onedlho bude mať môj synovec jedenásť. To už je celkom pekný vek na to, aby dostal svoj prvý dar trvalej hodnoty. Ešte neviem, čo to bude, musím voliť opatrne, pretože to ovplyvní jeho život. Vlastná sada petanku, alebo bowlingová guľa? Golfová loptička, alebo sada olejových farieb? Ústna harmonika, alebo zrkadlovka? Každý z darov ho môže nasmerovať celkom iným smerom, či skončí jedného dňa ako bulvárny fotograf, alebo veterinár, je tak trochu aj v mojich rukách.

Aký dar trvalej hodnoty najviac ovplyvnil vás?