Čo takto experiment?

Náš každodenný život je plný stereotypov. Je choreografiou po sebe nasledujúcich zautomatizovaných rituálov, pohybov a úkonov, postojov a viet. Každé ráno vstávame z tej istej postele, umývame sa tými istými naučenými ťahmi, odchádzame do tej istej práce. Stále tie isté tváre, rovnaké postoje, nemenné vety. Stále to isté nasadenie, v tom istom tele, každý deň, až do nepríčetna. Stereotyp doľahne aj na najšťastnejšieho človeka, zdravého až do morku kostí, žijúceho kvalitný partnerský život, v dobre platenej, uspokojujúcej práci, s koníčkami a množstvom priateľov, na ktorých sa môže s čímkoľvek obrátiť. Stereotyp dokáže zlomiť aj najšťastnejšieho človeka na svete. Lebo stereotyp príde nenápadne, ale zasadí ranu, ktorú nečakáte, vo chvíli, keď by ste si mali vychutnávať svoj pekný, plnohodnotný život, vás zasype hrsťou pochybností, mrle sa do vás zahryznú a žerú zaživa. A tak sa inak spokojné osoby začnú bez bližšej príčiny rýpať vo fungujúcich vzťahoch, resetovať sa drogami alebo alkoholom, alebo bezdôvodne šalieť.

Niekto rieši stereotyp pravidelným striedaním partnerov/partneriek, zamestnania, výmenou mobilu/elektroniky/auta/šiat za stále novšie a novšie, lepšie a lepšie, cestami do zahraničia, či už sa volajú štipendijné pobyty, expedície alebo dovolenka. Stereotyp je novodobým morom, príde nenápadne, šíri sa nenápadne, zabíja to spokojné v nás. Proti stereotypu neexistuje stopercentne zaberajúci liek, len nádej, že nás obíde a drobná kytička modlitieb, nech ja nie, nech niekto iný.

Jedinou prevenciou je otužovanie. A tým teraz nemám na mysli striedanie teplých a studených spŕch, ani zimné plávanie v prírodných vodných zdrojoch. Proti stereotypu sa najlepšie obrníte, keď mu nedovolíte, aby sa k vám priblížil. Keď žijete najnestereotypnejšie, ako je to len možné. Keď je váš život plný životných experimentov, pokusov a úloh, ktoré sa oplatí skúsiť a zažiť. Veľmi sa mi páči niekoľko experimentov, navrhovaných kreatívnou a veľmi inšpiratívnou výtvarníčkou Keri Smithovou tu a tu. Najmä nápad celý rok nekupovať nič nové (čo už rok skúša preniesť do praxe partička kamarátov zo San Francisca), čítať celý rok len červené knihy, týždeň ničnerobenia a rok zbavovania sa vecí ma zvlášť oslovili. Keď som sa nad životnými experimentmi zamyslela, prišla som na krátky zoznam vecí, ktoré by som medzi vyskúšaniahodné zaradila ja, pretože sú pre mňa výzvou, experimentom, tým pravým kladivom na stereotyp. Tu sú:

- týždeň byť úplne sama (žiadny kontakt s inými ľuďmi, či už osobný, alebo pomocou nejakého iného média, internetu, alebo cez telefón)

- týždeň jesť iba ovocie

- týždeň (alebo mesiac) spať toľko, koľko sa mi chce, nemusieť sa budiť a po zobudení a doplnení zásob energie môcť znovu zaspať

- aspoň na jeden celý deň vyzerať, myslieť a konať ako niekto celkom iný (konkrétny človek z môjho okolia)

- mesiac žiť, ako sa žilo pred 100 rokmi (bez vymožeností dneška, ale aj s povinnosťami, zvykmi, rituálmi, hierarchiou, ktorá vtedy existovala)

- spať na netradičných miestach

- naučiť sa rodný jazyk každého zaujímavého cudzinca, ktorého stretnem (kamarát to skúsil a nie je to zlé, veľmi to rozširuje jazykové znalosti)

- srdečne pozdraviť každý deň desať celkom neznámych ľudí (Ako dlho to robiť? Týždeň? Mesiac?)

- celý týždeň nepoužívať nejaké konkrétne slovo alebo písmeno (napríklad R)

- vytúnovať si interiér svojho auta ? la vlastný otec v roku 1985 a rok sa v ňom takto voziť (vrátane plyšu na volante a kociek na spätnom zrkadle)

- žiť podľa farieb celé týždne, t. j. celý týždeň jesť, obliekať sa a obklopovať sa iba jednou farbou, napríklad bielou, červenou alebo zelenou

- obliecť sa ako niekto z vášho okolia, o kom si myslíte, že má príšerný vkus a chodiť tak oblečený, až kým si to niekto nevšimne

- robiť čo najviac každodenných činností dolu hlavou (telefonovanie, jedenie, pitie, umývanie, sex, atď.)

- týždeň všade chodiť v klaunských topánkach

- aspoň týždeň sa starať o imaginárneho priateľa alebo zvieratko, vykonávať s nimi všetky bežné činnosti ako konverzácia, venčenie a zábava, ako keby boli naozaj

- celý deň nosiť umelé upírske zuby

- vymyslieť si meno (napríklad kombináciou mena vášho domáceho miláčika z detstva a prezývky zo základnej školy, ktorú ste najviac neznášali) a celý mesiac sa tváriť, že sa tak naozaj voláte (Zmeniť si nové meno aj v elektronickej pošte, na schránke, prelepiť ho v občianskom.) Na svoje pôvodné meno nereagovať.

- týždeň so sebou všade nosiť veľký kvetináč s kvetom alebo iný objemný predmet

Toto je môj zoznam. Nie je v ňom nič príliš adrenalínové alebo nechutné (ako jedenie skla alebo pitie moču, čo sú experimenty, ktorým sa niektorí ľudia oddávajú). Môže sa vám zdať, že niektoré nápady sú úplne normálne, a že ste ich už dávno vyskúšali. O iných ste možno presvedčení, že by ste ich robiť nikdy nechceli alebo nedokázali. Skúste si urobiť svoj vlastný zoznam vyskúšaniahodných experimentov a aspoň tri z nich naozaj vyskúšajte. Život je príliš krátky na to, aby sme si ho nespravili zábavnejším, príliš vzácny na to, aby sme ho nespestrili hrou.

Soňa B. Karvayová  viac od autora »
Vaše reakcie [46]