Ryba smrdí od hlavy, film od predlohy

Meno ruže, Tracyho tiger, Pena dní, Betónová záhrada, 1984, Sto rokov samoty, Hlava XXII, Odysseus, Mechanický pomaranč, Lolita. Ak chodíte na Station pravidelnejšie, tie knižky pravdepodobne poznáte všetky a šesť-sedem z nich ste určite čítali. Aj viac. Nemám štatistiky, len tipujem a aj tak to nič neznamená. Sú to dobré knihy, veľké knihy, silné knihy, knihy vospolok známe, dokonca možno knižky, ktoré nejakým spôsobom definujú sociálnu skupinu s podobnými vkusovými preferenciami a čímsi, čo by sme mohli nazvať všeobecný kultúrny prehľad. Süskindov Parfum by pokojne mohol byť medzi nimi, tiež je takouto knihou, patrí sa poznať ho, respektíve, nepoznám nikoho, kto by o ňom nevedel. Nie preto, že je to bestseller, ale preto, že to je jednoducho dobrý román, o ktorom sa patrí vedieť.

Názor, že niektoré knihy by sa nemali prevádzať do filmovej podoby, sa mi síce principiálne bridí, ale rešpektujem ho, ba dokonca mu hádam aj rozumiem. Kultúra písaného slova je mŕtva, čoraz viac ľudí pozná literárne príbehy len z ich filmovej podoby. Čítal si to? Nie, ale videl som film. Určite ste už podobný fragment rozhovoru počuli, prípadne ste sa ho priamo zúčastnili. Mne sa prevádzanie kníh do filmov páči, ľudia aspoň vedia, o čom tá ktorá kniha je. Teda nie o čom, ale čo za príbeh sa v nej rozpráva. A preto vznikol film Parfum: Príbeh vraha. Aby ľudia vedeli, aký príbeh sa aspoň zhruba odohráva v knihe. Nie o čom tá knižka naozaj je, ale aký má dej, čo sa stane, kto, odkiaľ, kedy, kam a prečo, pričom predovšetkým ono prečo sa zväčša prispôsobí najširším diváckym masám.

Kto pôjde na Parfum? Zo zvedavosti ľudia, čo knižku čítali, aspoň v našich pomeroch hŕstka, ľudia, ktorí vedia, že taká knižka existuje a je to taký náročnejší bestseller, žiadny Clancy, Collinsová ani Brown, tých bude viac, a ľudia, ktorí sa o románe Parfum dozvedia až z plagátu v kine. Trocha dúfam, a to je jediný vyšší zmysel, ktorý som v tom filme videl, že zopár ľudí z druhej a tretej skupiny film zaujme natoľko, že siahnu po knihe. Ľudia z prvej skupiny po nej síce siahnu tiež, ale tí preto, aby si spravili chuť. A všetci nakoniec povedia ono obligátne „knižka je lepšia“.

Nie je, len esencia toho príbehu je natoľko literárna, že ju do filmovej podoby jednoducho nemožno previesť, prerozprávať filmovým jazykom sa dá len ten príbeh, či presnejšie, len ten dej. Literárny text si totiž vizualizujeme sami, každý zvlášť a každý inak, a takých sedemdesiat percent toho, o čom tá knižka naozaj je, ani nevizualizujeme, lebo netreba. Vo filme to urobia za nás, inak to nie je ani v Parfume. V prvom rade – Parfum je natoľko literárny, že aj ako divácky, teda mainstreamový, komerčný film sa nedal urobiť bez rozprávača. V druhom rade, Parfum je presne ten druh literárnej fikcie, v ktorej o samotný dej ide na poslednom mieste, preto musí byť každé filmové spracovanie ochudobnené o tú najzákladnejšiu časť, o možnosť poskladať si vlastný význam. Možno najpovrchnejším literárnym ťažiskom poetiky románu Parfum je sugestívny opis pachov a vôní, realizovaný tak majstrovsky, že tie abstraktné vône a pachy pôsobia autenticky. Režisérovi a spoluscenáristovi Tomovi Tykwerovi, ktorý nie je žiadny hollywoodsky nádenník, ale rešpektovaný tvorca vzijduvší z európskej tradície režisérov s jasnými a celkom oprávnenými umeleckými ambíciami, treba priznať, že Parfum skúsil spracovať v súlade s poetikou literárnej predlohy, len literárny opis nahradil obrazom, konkrétne detailom a veľkým detailom. Jasné, veď sme vo filme. Lenže – a odtiaľto už je všetko zle – detailné obrazy rybích vnútorností neevokujú ich smrad, sú len nechutné, podobne ako červíky v mŕtvom potkanovi neopisujú pach hnijúceho mäsa. A veľké detaily na ľudský nos striedané s prestrihmi na šíru krajinu nijako nepopisujú, ako vlastne hlavný hrdina vonia svet.

Škoda, ale inak sa to urobiť nedalo, abstraktná vôňa sa dá asociovať literárnym jazykom štylistických trópov a figúr, ale obrazom nie. Možno keby Tykwer namiesto obrazu skúsil využiť zvuk, výsledok by bol zaujímavejší, avšak určite nie divácky atraktívnejší.

Každopádne, takto je Tykwerov Parfum thrillerom o psychopatovi – sériovom vrahovi, tvoriacom z pachu tiel mladých panien dokonalú voňavku, zasadeným do autenticky vykreslených kulís osemnásteho storočia. Nič viac, nič menej. O fenoméne zvanom vôňa v ňom toho veľa nie je, ani o absolútnom odcudzení, vykorenení hlavného hrdinu, ktorý nás v románe dokáže fascinovať a zároveň ho prestaneme vnímať ako ľudskú bytosť a ani ho cez túto optiku neposudzujeme. Navnivoč vyšli herecké výkony a výprava, navnivoč dekoratívna kamera, navnivoč hudba. Parfum ma zúfalo nudil od začiatku do samučičkého konca a občas rozčuľoval, napriek tomu si myslím, že to nie je zlý film. Film je to dobrý, vzhľadom na možnosti filmového jazyka výborný, len nikdy nemal vzniknúť. Lebo román Parfum naozaj nie je o úchylákovi, ktorý maže mŕtve ženské telá zvieracím tukom, balí ich do ľanového plátna a potom z nich destiluje esenciu ich vône. A ani o hromadných orgiách, ku ktorým to všetko smeruje, ale diváci netušia prečo.

Každý, kto čítal Tracyho tigra, vie, o čom tá knižka je. Ak by podľa nej vznikol film rovnakou metódou, ako vznikol Parfum, Tracyho tiger by bol o tigrovi.

Ale opakujem, Parfum nie je zlý film podľa rovnomenného románu. Filmový a literárny Parfum sú totiž o čomsi celkom inom. Jeden nie je lepší ako druhý, oba sú výborné, ale každý inak.

Ak sa chcete o kvalitách Parfumu presvedčiť na vlastné oči (naozaj oči, nos nebudete potrebovať), nie je nič ľahšie. Stačí, ak do utorka 16. 1. do 12:00 hod. mailom redakcii odpoviete na otázku, ktorý z predchádzajúcich filmov Toma Tykwera máme v našej ponuke na stiahnutie a budete mať troška šťastia pri losovaní, a dva lístky na Parfum môžu byť vaše. 

Parfum: Príbeh vraha, Perfume: The Story of a Murderer. Francúzsko – Španielsko – Nemecko 2006, kino, 147 min.

Réžia: Tom Tykwer
Scenár: Andrew Birkin, Bernd Eichner, Tom Tykwer, podľa románu Patricka Süskinda
Kamera: Frank Griebe
Hudba: Reinhold Heil, Johny Klimek, Tom Tykwer
Hrajú: Ben Whishaw – Jean-Baptiste Grenouille, Dustin Hoffman – Giuseppe Baldini, Alan Rickman – Antoine Richis, Racher Hurd-Woodová – Laura Richisová, Sara Forestierová – Jeanne, Corinna Harfouchová – madam Arnulfiová, John Hurt – rozprávač
Oficiálne stránky filmu: http://www.leparfum-le-film.com/, http://www.perfumemovie.com/, http://www.elperfumelapelicula.com/, http://www.parfum.film.de/