Zázračná moc mojita

Novoročné predsavzatia sa už po prvých pár dňoch zdajú akési nerealistické a vzdialené. Do Vianoc je neskutočne ďaleko a iné veľké ciele mi ešte nenapadajú. Predo mnou celá zima, s chladom vliezajúcim pod nechty, posolenou čľapkanicou a čakaním na jar, depresívne očakávanie, kedy už budem naozaj dospelá. Trápim sa zbytočnými otázkami, scenármi, ktoré sa nikdy nestanú, príbehmi, ktoré nikdy nikto nevysloví. Túžim po nedosiahnuteľnom, žijem v minulosti, s hlavou v záchode, neschopná odhodlať sa na pohyb vpred. Pohybujem sa v špirále, na inom mieste, a predsa stále na tom istom. Vnímam každý záchvev sveta okolo mňa ako znamenie. Precitám len v noci, konečne sama so sebou, sama sebou. Hebkosťou vlny prebudená, odetá len v perí, zúfam a teším sa, kto mi ešte verí?

Na čaj je prineskoro, na alkohol príliš zavčasu. V takejto chvíli je podľa môjho kamaráta Boba čas urobiť si mojito. Bobo tvrdí, že na mojito je čas vždy. Na okne mu stále rastie tá voňavá rastlina, ktorej hneď nevie prísť na meno, ó, áno, je to mäta, v chladničke limetky a rum, ak je dobrý deň, nájde sa aj ľad. S mojitom v ruke totiž svet vyzerá omnoho útulnejší, znesiteľnejší. Po dvoch mojitách už prestávate vnímať tupú bolesť žitia, opúšťate problémy, po troch aj rodinu s kýmkoľvek, kto práve ide okolo. Ak ste sa aspoň raz zobudili v psej búde alebo v neznámej posteli, aj keď nakoniec vysvitlo, že je to vaša vlastná, namiešajte si mojito radšej doma.

Mojito podľa Boba

Potrebujeme:
za hrsť mäty
1 limetku pokrájanú na malé kocky
1 lyžičku hnedého cukru
štamperlík kubánskeho rumu
sódu
ľadovú drť (ak máme)
slamku

Do vysokého pohára dáme mätu a cukor a trochu ich spolu podrvíme, aby sa mäta rozvoňala. Na drvenie nám skvelo poslúži tĺčik z mažiara alebo čokoľvek, čo sa naň podobá. Pridáme limetky a tiež ich trochu podrvíme, aby pustili šťavu. Pridáme biely rum, ak máme, aj ľadovú drť. Ak nemáme, nič si z toho nerobíme, veď sme doma a nikto nás nevidí. Dolejeme do pohára trochu sódy, sadneme do kresla a slamkou sŕkame lahodný nápoj. Ak je nám jedno mojito málo a svet sa nám po ňom ešte nezdá primerane milovaniahodný, spravíme si ešte jedno.

Po druhom mojite sa premotáme k chladničke, ak do niečoho alebo niekoho vrazíme, veselo sa na tom smejeme a po krátkom vyhodnotení si spravíme jednu z nasledujúcich nátierok.

Chlapská nátierka podľa Boba

Potrebujeme:
trochu slaniny
syr Bambino v črievku
2 vajcia na tvrdo
pol pohára majolky
2 – 3 strúčiky cesnaku
čierne korenie
bazalku

Bobo je prezieravý človek, ktorý sa nenechá len tak hocičím vyviesť z rovnováhy. A tak si zároveň so sŕkaním prvého mojita dá uvariť vajcia, slaninu nakrája na kocky a do chrumkava opečie na panvici. Po druhom mojite teda zmieša v miske majolku, Bambino, slaninu, cez krájač na vajcia roztlačené vajcia, cez cesnakový pretláčač roztlačený cesnak, čierne korenie a bazalku. Natiera na chlieb, konzumuje a premýšľa o treťom mojite.

Marcela patrí medzi tie naše ojedinelé návštevy, ktoré prinesú viac, ako odnesú a skonzumujú. Preto je vždy u nás vítaná a s najväčšou starostlivosťou opatrovaná. Pricestuje k nám zakaždým s takou zásobou cesnaku, že by ste ju mohli upodozrievať, že sa chystá prinajmenšom do Transylvánie. Ale ona len vezie ingrediencie na svoju vyhlásenú cesnakovú nátierku.

Extra extra cesnaková nátierka podľa Marcely

Potrebujeme:
5 väčších strúčikov cesnaku alebo aj celú hlávku
nátierkové maslo
asi pol pohára majolky
tvrdý syr alebo syr Niva
šťavu z kyslých uhoriek

Marcela cesnak ošúpe a nastrúha na jemnom strúhadle. Potom na strúhadle nastrúha aj tvrdý syr (alebo rozmrví Nivu), do misky pridá majolku a nátierkové maslo a poriadne rozmieša. Ochutná, podľa potreby pridá soľ a korenie, trochu šťavy z kyslých uhoriek a ponatiera dvesto jednohubiek. Keď ju to prestane baviť, nenechá sa už ničím rušiť a baví sa.

Keď nastanú chvíle najkrušnejšie, vyrobím nátierku ja. Je pre mňa ideálnou polcestou medzi teplým jedlom a nátierkou. Ak ju spravím trošku redšiu, dá sa použiť aj ako omáčka na cestoviny.

Teplá rybičková nátierka

Potrebujeme:
dve veľké cibule
konzervu rybičiek (ja mám najradšej tuniaka vo vlastnej šťave)
paradajkový pretlak
bazalku
oregano
korenie
tavený syr (nemusí byť)
trochu olivového oleja

Cibuľu nakrájam na prúžky a opečiem na troche oleja do zlatista. Pridám rybičku (aj so šťavou), trochu opečiem, pridám bazalku, oregano, trochu korenia, paradajkový pretlak a za občasného premiešania počkám, kým masa dostane požadovanú konzistenciu (na cestoviny redšiu, na nátierku hustejšiu). Ak mám, nakoniec pridám tavený syr a miešam, až kým sa nespojí s rybičkovou zmesou. Podávam teplé.

Nech je akokoľvek, mám rada vo svojom živote aspoň jednu istotu. Istotu, že vždy bude niekde zapnutý telefón, ucho ochotné vypočuť, náručie pripravené všeobjímajúco prijať všetky radosti aj strachy, víťazstvá aj tajomstvá. Kým mám svojich blízkych, nezľaknem sa ani hurikánu v mojej duši, ani tsunami v obývačke. Kým mám priateľov, ktorí nefungujú na princípe účtovníctva, kým sa nájde niekto, kto dáva, len aby dal, svet sa môže ďalej točiť a nie je dôvod to zabaliť. Kým len jeden z nás verí na zázraky, určite sa stanú.