Hlavne nenápadne. A nemilosrdne.

Priatelia sú zvláštne bytosti, ktoré z nás robia ľudí. Skúšame na nich svoje roly, až kým do nejakej nadobro nezapadneme, a oni sa tvária, že si nevšimli rozdiel medzi herectvom a charakterom. Skúšame na nich svoje bonmoty, kým nie sú naozaj vtipné, aby sme ich mohli prezentovať širokej verejnosti. Ťahajú nás od okna po skončení trojtýždňovej celoživotnej lásky a potom sa nám pokojne vysmejú do ksichtu. Sedia nám na rukách, hádžu telefón do záchoda a pokojne aj spláchnu, aby sme sa nevyžiadanými, slabo artikulovanými telefonátmi nestrápňovali viac ako celou svojou existenciou. Prídu nás navštíviť vo chvíľach duševného rozkladu, aby na nás boli zlí, krutí a bodajúci, a len podľa veľkej fľaše vieme, že oni to tak nemyslia, že nás len pripravujú na život tam vonku, kde sú zlosť, krutosť a ostré nože skryté v srdciach láskavých utešiteľov. A na rozdiel od trénerov nemajú utešitelia schovanú za chrbtom ploskačku na utešenie. Priatelia nám ukážu svet najhorší, aký by mohol byť, a len vďaka ich príprave môžeme plávať životom plným pekných prekvapení.

Ak nás postretne šanca oplatiť trénerom tréning tréningom, vyhneme sa veciam prehnitým, ktoré zďaleka nevystihujú priateľstvo, ale zvolíme niečo plesnivé – povrch odrádza, ale jadro môže len príjemne prekvapiť. Hrozí iba toľko, že veci prekombinujeme, na charakteristiku nehynúceho priateľstva zvolíme syr obrastený plesňou, a ten veru neodradí nikoho. Preto starostlivo vyberáme, komu ho ponúkneme.

Keď sa uchýlime k spracovaniu syra s bielou plesňou na povrchu, bola by chyba voliť tradičný spôsob nakladania do oleja a korenín. Nikto to neocení, len bude spomínať, v ktorej pražskej krčmičke podávajú najlepší hermelín v strednej Európe. A my sa predsa chceme nielen dobre najesť, ale aj zožať nejakú tú slávu. Zvolíme metódu oveľa rafinovanejšiu, vďaka ktorej vyzerá syr na prvý pohľad ako práve prinesený z obchodu, na druhý pohľad záhadne a na prvý hryz si získa široké masy.

Na nenápadný syr potrebujeme:
4 syry s bielou plesňou (encián, hermelín, camembert, ktorýkoľvek je práve v akcii)
hlavičku cesnaku
2 hrste orechov
lyžičku mäkkého masla

Syr s bielou plesňou potrebuje zvyčajne po nákupe dozrieť do požívateľnej podoby, preto ho necháme vyložený pri izbovej teplote, aj dva dni, kým je pri stlačení primerane mäkký a dáva tušiť krémovú dužinu.

Nesľúbila som, že to bude ľahké, vlastne je to jeden z mojich najzložitejších receptov, preto pristúpme k veci, skôr než sa zľakneme a zdupkáme. Syru odrežeme čiapku. Ostrým nožom opatrne narezávame bielu pleseň po obvode syra, čo najbližšie k základni, ktorú si sami zvolíme (nechám vám trochu rozletu). Po narezaní nožom opatrne oddelíme dve časti syra. Máme dekel – čiapku a misku plnú fantastického krémového syra, ktorú toho fantastického krémového syra zbavíme. Postupujeme lyžičkou pomaly, opatrne a nenásilne, aby sme nepoškodili misku, teda kôrku s bielou plesňou. Toto nie je ako fúkanie tenkostenných pohárov na dlhých stopkách, tie pokazíte, hodíte naspäť do pece a môžete začať odznova. Z tohto syra už neurobíte pôvodný, ani keď ho obložíte všetkými plesňami, ktoré nájdete na ponožkách zahodených za práčkou.

Samozrejme, nie je to také vážne, ako sa na prvý pohľad zdá, sem-tam nejaká dierka nevadí, ale chceme byť nenápadní, tak si dáme záležať. Pri treťom opakovaní zvládneme túto najťažšiu časť za 15 minút. Bez dvojdňového zretia.

Do syra nevidíme, vo výhľade nám zavadzia pleseň, preto ho môžeme otvoriť skôr, ako naozaj chceme. Nezúfame, hrudkovitá konzistencia nie je závadou, po spracovaní ešte necháme syr dozrievať. Akurát sa dužina ťažšie doluje z misiek.

Cesnak a orechy nasekáme, dôkladne zmiešame s krémovým vnútrom syrov, ak sa nám podarí otvoriť nezrelý syr, pridáme za lyžičku zmäknutého masla, aby sa s hmotou dalo manipulovať. Hmotou naplníme syrové plesňové misky a priklopíme čiapkami, zabalíme do pôvodného alobalu a odložíme do chladničky na 2-3 dni.

Pri treťom opakovaní, ktoré nám už ide pekne od ruky, začíname experimentovať s náplňou, cesnaku ostávame navždy verní, kombinujeme rôzne sorty orechov, prihadzujeme zelené bylinky a všakovaké voňavé koreniny.

Kto sa nezľakne a dopracuje sa až k momentu podávania, tvári sa nenápadne. Nemilosrdne prehodí, že našiel len nejaký starý syr v chladničke, nakrája ho na dieliky ako tortu, pokvapká olejom, najlepšie orechovým, ale olivový stačí. Okolosediaci sa zľaknú, čože to v tom syre narástlo, vari je to ešte jedlé, ideme im teda príkladom, zhltneme pár dielikov. Potom pochopia, odoženú nás od tanierov, potom nás odoženú do chladničky po ďalší syr a potom ich máme na krku navždy.