Špecializáciou k dokonalosti

Každý z nás je v niečom majstrom. Napríklad ja som majstrom v povaľovaní a leštení zrkadiel. Keď sa človek dopracuje k majstrovstvu, zväčša ho berie ako úplnú samozrejmosť a začne svoje majstrovstvo podceňovať. Napríklad ja sa považujem za lenivú knedľu alebo zúfalú gazdinku. K svojmu majstrovstvu by sme mali pristupovať s úctou a obdivom. Aspoň tak ako k cudziemu. Cudzie majstrovstvo je predsa len niečia podceňovaná samozrejmosť. Moja schopnosť dokonale vyleštiť zrkadlo je predsa rovnako dobrá ako schopnosť niekoho iného mať dokonale zmapované hviezdne maniere finalistov superstár.

Existuje, samozrejme, aj lákavá možnosť robiť okolo svojho majstrovstva poriadne haló. Mimoriadne efektne pôsobí haló v majstrovských kategóriách ako som presnorila tri nákupné paláce, kým som našla najkrajšiu handričku za štyri tisícky, a aké je pranie strašne zložité, keď som muž po päťdesiatke a práčka má šesť gombíkov.

Zrejme sa už nestaneme polyhistormi, preto nám neostáva iné, ako tešiť sa z maličkostí a majstrovsky sa vypracovať v kategórii, ktorá si vyžaduje minimálnu námahu. Povaľačstvo je už obsadené silnými jedincami, ale páči sa mi ešte kategória amatérskeho miešania čistiacich prostriedkov bez vyhodenia ulice do luftu.

U nás doma boli kedysi zemiakové knedle považované za slávnostnú prílohu. Pripravovali sa len na výročné sviatky a vďaka poriadnemu haló, ktoré ich sprevádzalo, sme celé dopoludnie nedýchali, aby nespľasli alebo sa nerozvarili alebo nestvrdli na kameň. Potom sme boli obviňovaní z dýchania, lebo jeden z katastrofických scenárov sa vždy naplnil. Potom som sa rozhodla, že na zemiakových knedliach nemôže byť nič také zložité, keď ich pripravovali staré matere našich starých materí len tak medzi rečou, krížikovou výšivkou, utieraním sopľov, driapaním peria a mlátením obilia.

Na zemiakové knedle, keď sú príloha, potrebujeme:

zemiaky – 350 g uvarených vopred vcelku
70 g hrubej múky
50 g krupice
1 vajce
1 lyžicu škrobovej múčky
štipku mletého muškátového orecha
pol hrste petržlenovej vňate
1 rožok alebo žemľu

Zemiaky musia byť úplne studené, než začneme mágať knedle, uvaríme ich deň vopred v šupke. Rožok (ak pripravujeme rožkovú knedľu) alebo žemľu (ak pripravujeme žemľovú knedľu) nakrájame na kocky a nasucho osmažíme, nemusí byť dočierna, stačí do béžova. Dáme variť vodu vo veľkom hrnci.

Studené zemiaky ošúpeme a nastrúhame na jemnom strúhadle. K nastrúhaným zemiakom pridáme ostatné suroviny po petržlenovú vňať vrátane. Dôkladne uhnetieme cesto, je tuhšie, ale vláčne. Na záver pridáme kocky pečiva a zapracujeme do cesta.

Z cesta vytvarujeme dva falické útvary dlhé ako plechovka piva (pollitrová), len trochu štíhlejšie. Ak ostávajú pečivové kocky na povrchu valcov, snažíme sa ich zamaskovať cestom.

Keď voda vo veľkom hrnci vrie, vložíme do nej knedle a varíme dvadsať minút. Po dvadsiatich minútach knedľu vyberieme, prekrojíme, zistíme, že je hotová, vyberieme aj druhú a môžeme podávať. Knedle sa najlepšie krájajú niťou, ktorá ich nestláča. Ak máte biednu predstavivosť, spýtajte sa starej matky, ako sa to robí.

Táto dávka stačí ako príloha pre štyri osoby.

Zemiaková knedľa je úžasná príloha k všetkým fantasticky ťažkým jedlám ako moravské vrabce, segedínsky guláš, pečená hus, kačica, prasiatko, krava v hustej omáčke a všakovaké divé zvery.

Zemiakové knedle nemusia byť len prílohou, zopár drobností z nich môže urobiť plnohodnotný hlavný chod. Zopár drobností sú štyri hrste údeného, dve veľké cibule a kus slaniny. Cesto pripravíme z dvojnásobnej dávky surovín, zároveň s pečivovými kockami doň pridáme kocky z údeného, tvarujeme gule veľkosti medzi tenisovou a pingpongovou loptičkou (neexistuje medzi tým nejaký šport?). Tieto knedle sa varia 10 – 15 minút. Popri varení stihneme osmažiť cibuľu na slanine, tou hotové knedle na tanieri posypeme.

Tieto knedle nemajú šancu nepodariť sa a spoľahlivo nás zaradia medzi knedľových majstrov. Veď majstrovstvo nemusí byť drina.