Špenát obeťou obety

Patrím k rojkom, ktorí dúfali, že príchod kapitalizmu bude sprevádzaný odchodom obetavosti. Nevyžiadanej obetavosti.

V snahe nájsť vhodné, duchom predchnuté slová na dnešný deň som si naštudovala všetky slovníky v našej domácnosti. Angličtina rozlišuje slová obeť a obeta tak očividne, že si ich nepopletú ani bulvárni novinári dojatí mnohými obeťami nešťastia spôsobeného nejakou nezmyselnou, zväčša náboženskou, obetou. Nemčina tieto dva pojmy zlučuje. Španielčina tieto dva pojmy rozlišuje rovnako ako angličtina, ale nerozlišujú ich zostavovatelia slovníka. Podľa maďarčiny do vrecka sa nedopracujete ani k segedínskemu gulášu, nieto ešte k rátaniu obetí po prežratí, pardon, nezriadenej konzumácii.

Biblia pozná iba obetu Bohu, preto sa môžeme oprávnene domnievať, že obety, ktorými nás obťažujú naši blízki, sú nielen rúhaním, ale aj prekročením ľudských i božích pravidiel. V histórii sa mohla zdať obeta, povedzme si otvorene, hoci to neznie najlepšie – sebažertva, jedinou sebarealizáciou frustrovaných žien domácich. Priemerne inteligentný jedinec by sa mohol domnievať, že v období netušených možností si každý môže nájsť vyžitie, ktoré mu samému bude na prospech. A priemerne inteligentný jedinec by sa mohol mýliť. Zdá sa, že sebaobetovanie je v každom čase najlepší spôsob, ako si vyplniť voľný čas, cítiť sa užitočným a mať mnoho slov na jedinú tému – ako sme pre všetkých strašne užitoční a ako to nikto nevie oceniť.

Večne nás budú sprevádzať obetavé matky, babky, testiné, tetky, kmotry, stryné a ujčinky, nosiace najlepšie bazárové výpredajové kúsky, žehliace džínsy na puky ostré ako nôž a žiadajúce odvoz na pohotovosť po polhodinovom dozore nad spiacim dieťaťom. Obetavých dobrých duší sa nezbavíme, ale môžeme pred nimi chrániť budúcnosť. Pozorne ich sledujeme a sľubujeme si, že my také nikdy nebudeme.

Ak nás predsa niekedy pochytí záchvat sebažertvy a ešte mu aj podľahneme, robíme všetko preto, aby sme sa ho zbavili do polhodiny. Príprava jedla, ktoré treba jesť horúce, je ideálna príležitosť.

Na špenátové placky potrebujeme:
1 vrecko mrazeného sekaného špenátu
1 veľkú cibuľu
1 hlavičku cesnaku
soľ
korenie
majoránku alebo oregano
žblnk mlieka (2 – 3 lyžice)
1 vajce
5 lyžíc hladkej múky
olej na smaženie

Na obloženie placiek môžeme použiť:
kečup a tvrdý syr
kyslú smotanu a cesnak

Na prípravu sa musíme pripraviť s dostatočným časovým predstihom. Príprava spočíva vo vybraní špenátu z mrazničky – pol dňa vopred do izbovej teploty alebo ráno premiestniť do chladničky a večer pokračovať.

Rozmrznutý špenát necháme na site odkvapkať, prípadne aj trochu vody vytlačíme. Z uvedeného je zrejmé, že je zbytočné použiť špenátový pretlak alebo špenáty sofistikované smotanou a inými výmyslami – tie prelacnené alebo predražené výmysly pretečú sitom. Priznám sa, že pre efekt zvyknem pridať aj pol balenia listového špenátu, ale efekt spočíva len v náročnejšom naberaní plackovej zmesi.

Špenát bachneme do misy, pridáme nadrobno nasekanú cibuľu a cesnak, soľ, čierne korenie a majoránku, vajce a žblnkneme mlieko. Zmes vymiešame dohladka a postupne pridávame múku. Zmiešame rovnomerné hustejšie cesto.

Na troške oleja pečieme placky – veľké na celú panvicu, ktoré sa ťažšie obracajú, alebo menšie lievance, ktoré sú rýchlejšie hotové a aj rýchlejšie miznú. Lievancový formát pečieme 1,5 – 2 minúty z každej strany, aby miestami zhnedol a schrumkavel.

Počas pečenia nastrúhame tvrdý syr. Ak sa nám hlavička cesnaku zdá málo, zdá sa nám správne, ešte pár strúčikov prepučíme do smotany a zamiešame.

Podávame ešte horúce, obloží si ich každý na tanieri, my zatiaľ smažíme ďalšie dávky a dúfame, že nám aspoň dve zelené príšerky ostanú.

Po vzrušujúcej polhodine poskakovania okolo sporáka sa zbavíme hladošov a nad zvyškami špenátových placiek spriadame plány, ako účinne predchádzať obetavým záchvatom, ktoré tak neznášame, keď sme ich obeťou.