Vyznáte sa v tlačenici, alebo v tlačenke?

Vyznáte sa v tlačenici je kniha môjho života. Napísala ju Nataša Tanská v roku 1967. Určite mala byť zaradená medzi povinné čítanie, keby ju zákerne o prsia nepredbehla Jar Adely Ostrolúckej. Kým Adela Ostrolúcka oplakala Štúrove a štúrovské chúťky, Nataša Tanská zaviedla do nášho slovníka pojmy, ktoré zľudoveli a dodnes ich používajú aj tí, ktorí o knižke počujú prvýkrát – Svalovec, Tá Druhá (s veľkým t a veľkým d), žena-liana, Stíhačka alebo Zajačik.

Kniha Vyznáte sa v tlačenici nás sprevádza svetom žien-šťúk, ktoré sa vyznajú v tlačenici a vždy z nej vybŕdnu víťazne. Zlá správa je, že šťukou sa človek musí narodiť. Ešte horšia správa je, že v knihe vystupuje trápna Cecília, ktorá pokazí aj to, čo sa pokaziť nedá, a nápadne sa nám podobá. Ďalšia zlá správa je, že šťuka nemá žiadne poznávacie znaky, vďaka ktorým by sme ju mohli rozoznať v dave a vyhnúť sa jej manipulácii. Celkom dobrá správa je, že šťuka vie zopár vecí, ktoré by nám mohli pomôcť, aby sme neboli vždy len trápne Cecílie, a práve tieto múdrosti nám Tanská servíruje. Sú to staré známe pravdy, ktoré pri použití v šťukiných akciách vyzerajú mimoriadne noblesne, napríklad:

Nikdy nechytíš, čo naháňaš.

Sťažujte sa tomu, kto má viac, nie tomu, kto má menej.

Dobre sa s niekým porozprávať znamená, že rozprávam ja.

Tragické hrdinky vždy prehrávajú.

Kniha je tenká, členená do krátkych kapitoliek, prehľadne vymenúva dôvody na vydaj v bodoch a – d, zásady konverzácie s budúcim manželom na prvom rande v bodoch a – j, postavenie ženy na pracovisku v bodoch 1 – 8. Šťukin život je rozdelený do troch etáp – od hľadania prvého chlapca po nájdenie prvého manžela, od prvého dňa v práci po vystúpenie na schôdzi a zabezpečenie najteplejšieho miestečka v podniku, od budovania šťastného manželstva, cez likvidáciu manželových kamarátov, až po vyriešenie nevery. Jazyk je ľahký, postavy majú výstižné mená, ako Kapor – manžel, Pupuš – manželov kamarát, Tá Beštia – skúste hádať, Orešisko – nadriadený Orecha.

Vyznáte sa v tlačenici je ženská biblia, ktorá sa dedí z matky na dcéru aj v prípade, že obe sú Cecílie. Kto ju nečítal, nevie nič o živote. Prvým testom, či máte šancu vyznať sa v tlačenici, bude zohnať ju. Ja vám ju nepožičiam.

Ale môžem ponúknuť malý návod, ako udržať chlapa doma, ak tvrdí, že do krčmy chodí kvôli tlačenke.

Na tlačenku potrebujeme:

jedno predné bravčové koleno alebo dve zadné (váži/-a okolo dvoch kíl)
dva bravčové jazyky
bobkový list
čierne a nové korenie
soľ
cesnak
papiňák
tlačenkové vrecko

Bravčovému kolenu opálime chlpy nad plameňom. Ani mne to príliš nevonia, ale poriadnej tlačenke treba niečo obetovať. Koleno a jazyky strčíme do tlakového hrnca, pridáme asi dva litre vody vlažnej, nemusí byť všetko mäso pod vodou. Osolíme jednou lyžicou soli, výdatne okoreníme guľôčkami korenia a bobkovým listom. V tlakovom hrnci varíme 1,5 – 1,75 hodiny. Keď je to bezpečné, vyberieme mäso, jazyky okamžite ponoríme do studenej vody. Kolenové mäso oddelíme od kolenovej kosti a nahrubo nakrájame. Jazyky po studenom kúpeli jednoducho olúpeme, nahrubo nakrájame a hodíme s kolenovým mäsom do veľkej misy. Masu mäsa zalievame scedeným vývarom, kým ho nie je primerane. Podiel tekutých a pevných častí si určíme podľa vlastných preferencii, každopádne menej je viac, veď tlačenku s veľa vodou a málo mäsom dostaneme v každom druhom obchode. Na záver pridáme veľa pretlačeného cesnaku a dôkladne premiešame, ochutnáme a prípadne dosolíme. Plníme do pevných tlačenkových vreciek, dajú sa kúpiť v drogérii vedľa vriec na odpadky. Dôkladne zaviažeme koniec, odložíme do chladničky a čakáme. Zvyšok vývaru nalejeme do misiek a máme bonus – skvelú huspeninu.

Tlačenku možno samozrejme urobiť aj zo samého kolena, ale máme sa radi, preto pridávame jemné mäso z jazyka. Ak sa máme veľmi radi, môže byť jazyk údený, vtedy sme opatrnejší so solením.

Plátky tlačenky podávame s octom, cibuľou, citrónom, cesnakom, horčicou, čímkoľvek iným a hlavne s bielym chlebom. Dobre padne obetiam predvianočnej obchodnej tlačenice.