Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Eva Michalková | 9.11.2006 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Something is wrong in this country

Blank

Paranoidná Amerika očami nahnevaného Američana a k tomu kopa strelných zbraní. Ak si chcete založiť účet v banke, pozornosť podniku si môžete vybrať v katalógu pušiek – banka totiž funguje ako peňažný ústav a zároveň obchod so zbraňami. Náboje dostanete kúpiť v najbližšom supermarkete. To je realita amerických miest a predmestí, ako nám ju predkladá Michael Moore v klasicky zaujatom, ale o to šarmantnejšom dokumenteBowling for Columbine.

Podobne ako v prvom celovečernom dokumente Roger and Me, kde zobrazuje tragické dôsledky arogancie a ľahostajnosti mocných na chudobnejšie vrstvy americkej spoločnosti, v Bowling for Columbine podrobuje Moore tvrdej kritike domáce zákony, ktoré takmer neobmedzujú nákup strelných zbraní. Tento fakt má za následok ohromné množstvo zastrelených obetí ročne. Nikoho to však netrápi – dôležitý je neviditeľný nepriateľ, ktorý môže kedykoľvek zaútočiť, a preto je nevyhnutné chrániť svoje rodiny arzenálom pušiek. To, že občas niekomu „preskočí“ a zastrelí pár ľudí, nehrá rolu. Naozaj sa potrebujú Američania báť?

Leitmotívom filmu je masaker na strednej škole Columbine v štáte Colorado. Dvaja študenti si ráno zahrali bowling a potom sa s poloautomatickými puškami vybrali do školy. Moore hľadá príčiny zbytočnej smrti dvanástich detí, rovnako ako politici, médiá, morálne autority či americkí rodičia. Každý má svoj dôvod – počítačové hry, nedostatok náboženskej výchovy v školách, komiksy, Satan, nezamestnanosť, násilné filmy, Marylin Manson. Aj Michael Moore má svoj dôvod – je ním paranoja amerických občanov, dobre živená štátnou politikou. Moore prostredníctvom jednotlivých situácií približuje obraz Ameriky, akú ju pozná: obmedzenej, ustráchanej, zmanipulovanej a priemernej, riadiacej sa heslom What you don‘t know may kill you. O koľko jednoduchšie je obviniť z masakru Marylina Mansona, ako zmeniť domácu politiku, sprísniť predaj zbraní a tým pádom priznať, že nepriateľ za dverami nie je až taký nebezpečný. Mimochodom, práve obviňovaný spevák (jeden z mála súdnych ľudí vo filme) triafa do čierneho výrokom, že najlepším darčekom pre deti z Columbine by bolo rozprávať sa s nimi a hlavne ich počúvať, čo však nikto z dôležitých neurobil.

Moorov obraz USA nie je ani náhodou lichotivý. Pomocou konkrétnych situácií vo filme, provokácií a neľútostnej satiry prináša stále ďalšie dôkazy o tom, že v tejto krajine naozaj nie je niečo v poriadku. Jedným z vrcholov filmu je propagačné video, informujúce o tom, aké bezpečné je zaviesť v školách uniformy. Nemajú vrecká, sú priliehavé, preto sa znižuje riziko, že deti prepašujú zbrane do triedy. Slová pani učiteľky ilustruje neformálne oblečený žiak, ktorý z vrecák nohavíc a spoza trička postupne vyťahuje rôzne typy pištolí, dohromady asi dvadsať kusov. Na záver z útrob svojich zvrškov vyloví brokovnicu. Chlapcovi z videa konkuruje šéf zbrojárskej asociácie NRA, ktorého triumfom počas jedného z bezpočetných prejavov je mávanie brokovnicou nad hlavou.

Moorovi divák veriť môže a nemusí. Na jednej strane ponúka objektívne fakty: zákony o držaní zbrane sú príliš benevolentné; zlý sociálny systém spôsobuje, že osamelé matky nezvládajú starostlivosť o deti; argument, že v USA je toľko vrážd „vďaka“ americkej histórii plnej násilia, je absurdný. No okrem toho nám Michael Moore prikladá ešte čosi navyše: v Kanade sa ľudia na noc nezamykajú, kanadskí študenti sa neboja ničoho, jediným vrahom tam v istom roku bol chlapík z amerického Denveru. V skratke, ostatné krajiny vyzerajú popri Spojených štátoch ako ostrovčeky nádeje v mori psychopatických Američanov, ktorí mieria zo svojich obývačiek na každého, kto im chce pošliapať predzáhradku. Svet Moorových dokumentov je čiernobiely, čo však v konečnom dôsledku nie je na škodu. Fenomén tohto Američana je ohromne prospešný vďaka tomu, že neustále rýpe do citlivých tém, ktoré by všetci mocní najradšej úplne ututlali. Okrem toho je úprimným obrancom sociálne slabých, a teda najľahšie zneužiteľných občanov. To, že vo svojich filmoch často prekračuje rôzne medze a útlocitnejšie povahy trpia, nie je dôležité. Západný svet ho berie na vedomie, či už ho popritom zatracuje, alebo nie.

Bowling for Columbine, Bowling for Columbine. USA – Kanada – Nemecko, 2002, 120 min.

Réžia: Michael Moore
Scenár: Michael Moore
Hudba: Jeff Biggs
Hrajú: Michael Moore, Charlton Heston, Marilyn Manson, Matt Stone, John Kerry, Chris Rock a desiatky ďalších, vospolok v úlohách samých seba
Oficiálne internetové stránky: http://www.bowlingforcolumbine.com/



Eva Michalková  viac od autora »
:: Súvisiace reklamné odkazy