Kto ochráni našich vojakov?

Tak sme zase svetu ukázali, čo je to tretia cesta riešenia problému. Vojaci NATO na juhu Afganistanu potrebujú pomoc proti útokom Talibanu. Česko tam poslalo bojovú jednotku, pretože práve také sú tam teraz najpotrebnejšie. Nemecko ústami kancelárky Angely Merkelovej pomoc poslať odmietlo. Mohlo by sa zdať, že je to zbabelé riešenie, ale nie je, pretože aj odmietnutie pomoci chce poriadnu odvahu a zodpovednosť. Žiaľ, skutočne zbabelé riešenie predviedlo Slovensko v zastúpení nášho premiéra. Na rokovanie NATO radšej ani nešiel a len odkázal, že o tom rozhodne vláda až v marci. A aby trápnosti nebolo dosť, presun našich vojakov do problematických oblastí podmienil tým, že pre nich musí byť zaručená bezpečnosť.

Nechcem diskutovať o tom, či je správne bojovať práve tam a takým spôsobom. Nechcem diskutovať ani o tom, či tam pomoc poslať máme, alebo nie, i keď ja osobne som za prvú možnosť. V každom prípade si myslím, že nie je našou povinnosťou ako člena NATO počúvnuť každú výzvu a ísť, kam nás pošlú. Sme svojprávna krajina a tak, ako si želám, aby nám do akokoľvek blbých, ale našich rozhodnutí vlády nikdy nekecal žiaden euroúradník, tak by som si želala, aby to bolo aj v prípade NATO. Z tohto pohľadu sa hrdinský odkaz premiéra Fica svetu, že nás do rozhodnutí nebude tlačiť nikto, ani NATO, zdá byť v poriadku. V neporiadku sa už môže zdať odkladanie rozhodnutia o pomoci v oblasti, kde sa situácia môže prudko meniť zo dňa na deň, od septembra, keď žiadosť od NATO prišla, do marca budúceho roku.

Najviac v neporiadku sa mi však zdá predstava, že našich vojakov pošleme len tam, kde je bezpečne. Vojakov, nie radových občanov. A profesionálnych vojakov, nie brancov. Chápem, že v Afganistane máme ženistov a nie bojovú jednotku a že na juhu nie je teraz potrebné stavať mosty a opravovať cesty. Chápem, že sú tam potrebné práve špeciálne jednotky, ktoré sa budú priamo podieľať na likvidácii Talibanu a al-Káidy. O to absurdnejšie sa mi zdajú tvrdenia, že pomoc neodmietame, máme len určité podmienky. Podmienky dokonale nesplniteľné.

Pripadá mi to, ako keby policajný prezident vyhlásil, že do niektorej mestskej štvrte nevyšle policajné hliadky, lebo je tam príliš nebezpečne a pôjdu tam ochrániť občanov, až keď budú mať zabezpečenú bezpečnosť oni sami. Prípadne by ešte mohol priamo požadovať od občanov, aby každú policajnú hliadku ochraňoval jeden člen občianskej domobrany. V Afganistane by to teda malo vyzerať podľa podmienok nášho premiéra asi tak, že ku každému po zuby ozbrojenému a opancierovanému slovenskému vojakovi v maskáčoch bude pridelený jeden bosý domorodý roľník s palicou, ktorý by sa staral o jeho bezpečnosť.

Je to na smiech a ja si fakt nechcem robiť žarty v takej vážnej veci. Tu už ide skutočne o krk, a nie o jeden a nielen tých, čo sú v ohrozenej oblasti. Nemôžem si však pomôcť. Zakaždým, keď zas niekde počujem, ako požadujeme pre našich vojakov bezpečnosť, pripadám si ako v absurdnej komédii. Navyše ani nie veľmi originálnej, pretože scénku, kde mafia ponúkla vojsku za primeranú odmenu ochranu, už dávno spracovali Monthy Pythons.