Dnešok - dielo včerajších náhod

Každý deň-blbec (a v poslednom čase sa nejako premnožili) úplne na konci, pred spánkom, trocha analyzujem. Je to súčasť mentálneho plánu na ráno, súčasť osobnostnej konfigurácie toho Malíčka, čo bude mať na starosti telo zajtra. Nikdy síce nezistím, prečo sa ten deň blbcom stal, ale aspoň to pomáha aktualizovať môj životný plán. Už je dosť prozaický, menia sa len detaily, nechávam ho však stále bežať v pozadí, nech môj život niekam smeruje.

Pravda je taká. Bola by to pravda, aj keby to hneď bola lož, že nikdy som bez životného plánu nebol. Pravda je aj taká, že žiadny z dlhodobo koncipovaných životných plánov mi nevyšiel. Žijem vlastne momentálne plány zbúchané na kolene za pár chvíľ, vždy v priamej reakcii na niečo nečakané, pre čo sa dlho pilovaný životný plán zrútil ako zlý herec pred prvou ostrou.

Napriek tomu sa všetkých tých zlyhaných životných plánov nikdy nezriekam. Vždy, keď sa vynoria, odžijem si aspoň vo fantázii kúsok z nich, aby som v nich nezaspal v minulosti a budujem si tak celkom príjemné alternatívne reality, do ktorých môžem utiecť. Samozrejme viem, že je to len akože, ale to neznamená, že to neexistuje a že môj aktuálny život nie je len zhmotnenou projekciou tamtoho Malíčka, toho so starým životným plánom, toho hlavného, ktorého ja som len alternatívou.

Vychádza mi to tak, že ten prvý, pôvodný Malíček, ktorého ja som projekciou, je dobrodruhom v Afrike. Ostrieľaný bojar buše, mazaný všetkými masťami, ošľahaný najprudšími vetrami, kovaný stopár a lovec, čo sa medzi miestnymi teší preveľkej úcte bieleho muža, ktorý prišiel odnikiaľ, žije sám ďaleko v džungli a občas zachráni malého zatúlaného černoška pred stádom zdivených slonov.

Tento protoplán sa zrodil veľmi dávno a aktualizovať vlastne nepotrebuje, v Afrike sa mám fajn, je mi sveta žiť. Plán som opustil pomerne skoro, ešte ako malé decko, vzápätí potom, ako ma dohrýzol náš pes, keď som sa ho tarzanovským spôsobom pokúsil uloviť a skrotiť. Ja som vtedy trénoval na toho borca z buša, ktorým som v jednom z alternatívnych životov, psisko menom Bodro však netrénovalo, šlo na isto a tiekla aj červená. Bolo to dobré na tri veci. V prvom rade sa ukázalo, že so svojou chatrnou telesnou schránkou a zajačím srdcom v buši veľkú kariéru neurobím. V druhom, že odvtedy prechovávam k psom zdravý rešpekt a v treťom, že vznikol priestor pre nové životné plány.

Tie sa, pochopiteľne, vždy odvíjali od toho, čím som plánoval byť. Nie chcel, naozaj plánoval, s celým rezervoárom vecí, čo s tým súvisia, od štúdia a prípravy na to, čím budem, cez realizáciu, až k predpokladanému miestu pôsobiska. Takto som plánoval byť kňazom, hudobníkom, filozofom a naposledy starým mládencom. Nič z toho sa však neudialo a za všetko môže náhoda.

Volanie, ktoré som pocítil chtiac byť pátrom Jurajom, sa nezhodovalo s požiadavkou celibátu, hudobníkom nie som, lebo náhoda ukázala, že nedisponujem ničím, čo by sa dalo považovať za hudobný sluch, filozofom nie preto, že náhodou som zistil, že nepotrebujem hľadať odpovede a starým mládencom nie preto, že náhodou som stretol kohosi, vedno s kým by sa to ťažko realizovalo.

Podčiarknuté a zrátané, nevyšiel mi žiadny zo životných plánov, aspoň v realite nie. Vo fikcii všetky pokračujú, a tak, keď potrebujem, odžijem si kúsok z nich. Je zaujímavé sledovať, kam sa za tie roky posunuli. Páter Juraj nakoniec opustil rady kléru a založil si vlastnú sektu – kult uctievačov popkultúry. Namiesto zlatého teľaťa máme sošku Homera Simpsona a prijímame pod obojím. Kolu a pukance. Moja kariéra hudobníka sa už skončila, prestal som hrať, keď vo mne nebolo viac hudby a teraz míňam honoráre na vydávanie svojich obľúbených seriálov na DVD a knižiek. Stratový podnik, ale my, ľudia Parnasu, máme iné priority.
Kariéra filozofa nabrala tiež zvláštny smer, stal som sa uznávanou autoritou na problémy všetkého druhu, moje slová posväcujú činy politikov a žijem ako rentier, z peňazí daňových poplatníkov. A starý mládenec sa nakoniec tiež oženil, všetok svoj čas síce stále venuje komiksom, videohrám, knižkám a filmom, ale aby urobil radosť rodičom, s ktorými stále žije a sám mal svätý pokoj, odpovedal na inzerát v Katolíckych novinách a priviedol do rodičovského domu nevestu, dobré dievča s dvoma deťmi, robotná je, nič od neho nechce, je rada, že je rada.

Zdá sa, že vo všetkých alternatívach som šťastný a spokojný a prepínam sa, len aby som bol ešte šťastnejší a spokojnejší. Výborne. Možno by mi stačil aj jeden život, ale ktorého sa zriecť?

Áno, prítomnosť je dielom náhod minulosti, budúcnosť však zostáva otvorená a čím viac možností existuje, tým je zaujímavejšia a žiadny deň-blbec sa tom nič nezmení. To je dobrý životný plán.