Vizitkové pravidlo paradoxu

- Keď si dáš urobiť nové vizitky, je jasné, že sa onedlho budeš sťahovať, - povedala pred niekoľkými rokmi Elena Akácsová ešte na pôde celkom inej firmy a v celkom inom internetovom magazíne. – Pretože všetky vizitky musia zásadne neplatiť. A čím viac ich bude, tým skôr a nezvratnejšie sa tá zmena udeje.

Zaliala som si kávu do hrnčeka, ktorý mi vtedy pravidelne kradol Daniel Baláž z vedľajšej redakcie ďalšieho internetového magazínu a pozrela von oknom do malebnej ulice v Starom Meste.

- Mne sa tu páči, - povedala som. – Kašlime na vizitky, veď ich nepotrebujeme a držme pozície.

Elena vtedy nepovedala nič, aspoň si nič zmysluplné nepamätám a prešla starým bytom s vysokými stropmi a veľkými bielymi oknami, ktorý nám slúžil ako redakcia, k cédé prehrávaču, aby z neho vyhodila niečo, čo reprezentovalo hudobný vkus Rada Ondřejíčka a vrazila tam čosi svoje, čo tam bolo až do chvíle, kým si neodskočila na záchod a niekto nevyužil príležitosť a neujal sa úlohy dramaturga. Bolo nám tam dobre, aspoň teraz sa mi to tak javí. Dali sa urobiť vizitky a vzápätí sme leteli z toho pekného bytu v meste a o pár mesiacov aj z celej firmy, pretože bolo po redakcii, aj po magazíne.

Je to zvláštna zákonitosť, podľa ktorej prší iba vtedy, keď si nezoberiem dáždnik. Ak ho predtým týždeň vláčim zo sebou a aspoň trikrát sa poň vraciam do krčiem, firiem a na návštevy, kde som ho zabudla, tak nespadne ani kvapka. Moja kamarátka sa toľko márne snažila otehotnieť, až si povedala, že nebude investovať do liečení, doktorov, šarlatánov a umelých oplodnení, ale kúpi si niečo na seba. Tak vrazila nekresťanské peniaze do kostýmu, aký má okrem nej už asi len Kate Moss a Madonna, a mala ho dvakrát na sebe, pretože hneď nato otehotnela a už nikdy nemala takú konfekčnú veľkosť, aby sa do neho vpratala.

Jedna z najhorších kliatob, ktorou sa vraj kedysi častoval navzájom múdry a dobrotivý čínsky ľud, vraj obsahovala želanie „nech je tvoj život plný zmien!“. Je to hnusná kliatba, pretože aj keď tie zmeny nie sú vyslovene zlé, aj keď nás už skúsenosť dostatočne poučila v tom zmysle, že všetko je na niečo dobré, predsa len, zmenu, ktorú nečakáme a o ktorú sme sa nepričinili, takmer nikdy neberieme ako pozitívnu. Veď ešte aj ľudia, ktorí vyhrajú ťažké milióny v rôznych tipovacích súťažiach, majú z toho obyčajne psychické problémy a bez terapie sa nezaobídu.

Kamarátka mi povedala, že sa rozhodla do roka vydať. Je to ten typ, na ktorý by ste skôr povedali, že by chcela vyhrať komunálne voľby v hlavnom meste alebo absolvovať nakupovací týždeň v New Yorku, preto ma jej vyhlásenie dosť prekvapilo. A vzhľadom na vizitkové pravidlo paradoxu ma celkom zaujíma, ako to dopadne. Pretože jej však želám, aby sa jej želanie splnilo, snažila som sa pre ňu nájsť v tom pravidle cestu ku šťastiu. Navrhla som jej, nech si dá urobiť nové doklady, dobre drahú mosadznú menovku na dvere, najlepšie by bolo to poistiť veľkým náhrobným kameňom s vytesaným celým menom a priezviskom. Pozerala na mňa ako na blázna, ale pochopila, že to myslím dobre a že je to investícia, čo by sa mohla vyplatiť. Keď totiž niečo chcete, musíte si pripraviť aj možnosť, že to nechcete a že vám aj tak bude fajn. Možno ešte aj lepšie.

Mimochodom, dala som si urobiť vizitky. Už ma nebavilo čarbať svoju mailovú adresu na lístky z čistiarne a parkovacie potvrdenky. Ale fakt nemám rada nečakané a nepripravené zmeny. Dobre som si to teda premyslela a neuviedla na vizitky takmer nič. Budú to kúsky papiera pripravené na čarbanie. So svojím doterajším životom som totiž pomerne spokojná a viete, ako je to s tými vizitkami. Nič skutočne podstatné netreba mať na papieri, lebo o to prídete.