Trojnásobný pôvabný francúzsky import

Pred necelými dvomi mesiacmi oslávila jedna z najobsadzovanejších herečiek v našich filmoch na sťahovanie dvadsiate ôsme narodeniny. Až sa zdá byť nereálne, že to útle žieňa s nezameniteľnými jamkami na lícach má tridsiatku na dohľad. Hoci práve v tomto veku by mala kariéru ešte len rozbiehať, účasť na pompéznom hollywoodskom projekte Da Vinciho kód (r. Ron Howard, 2006) ju, naopak, od hrania odradila. Pokiaľ stále neviete, o kom je reč, určite vám pomôže snímka Amélia z Montmartru (2001). Práve tento fantazijný film Jeana-Pierra Jeuneta preslávil po celom svete jeden z najpôvabnejších francúzskych hereckých objavov posledných rokov – Audrey Tautouovú.

Dcéra zubného chirurga a učiteľky už od útleho veku prejavovala nadšenie pre divadlo, a preto začala navštevovať herecké kurzy. Možno na popud pragmatickejších rodičov však neskôr šla študovať literatúru. Napokon, jej obľúbencami sú Victor Hugo, Oscar Wilde či Charles Baudelaire. Zdá sa, že nie je len bezduchou peknou tváričkou, ale je podobne cieľavedomá ako trebárs Natalie Portmanová. Tá po úspechu Leona (r. Luc Besson, 1994) dala košom Hollywoodu a venovala sa skôr štúdiám. Tautouová to však stíhala dohromady a svoje záľuby rozvíjala rovnomerne s filmovou kariérou. U nás máme s ňou rovné tri kúsky, tak si ich poďme predstaviť.

Hlavná hrdinka snímky Boh je veľký, ja nie (r. Pascale Bailly, 2001) je úspešnou modelkou, ktorá však nie je spokojná so svojím životom, a ani priateľom. Dá sa preto na „útek“ pred všetkým, aby našla nový zmysel života, lásku a miesto, kde by zapadla. Tvorcovia trošku tuctovo brnkli na strunu náboženstva, a tak sa Audrey alias Michele zaľúbi do žida, na čom je vystavaných množstvo humorných situácií. Veď to poznáte: jeho rodičia sú odlišní od jej, kolidujú nielen vierovyznania, ale i celkové náhľady a tak podobne. Boh je veľký, ja nie je určený predovšetkým herečkiným fanúšikom. Pretože tam, kde trošku zlyháva príbeh, k slovu sa musí dostať jej pôvab a šikovný, veľa zachraňujúci strih.

V Má ma rád, nemá ma rád (r. Laetitia Colombani, 2002) už herečka vykročila od čistej romantiky k filmu mierne strihnutému trilerom. Na scénu prichádza milostný trojuholník, v ktorom práve Tautouovej postava Angelique je tým večným príveskom likvidujúcim slušné manželstvá. Najhoršie na všetkom je, že objekt jej obsesie nie je až tak celkom naklonený novému vzťahu. Možno to takto opísané znie banálne, ale práve v snímke nakrútenej rok po už skultovelej Amélii dokazuje Audrey, že vie hrať aj niečo iné než len romanticky zasnené postavy. Najviac si to uvedomíte, keď sa v polovici filmu na chvíľu stratí z obrazovky. Bez nej to už nie je ono. Celkom slušná pointa zase vylepšuje skóre filmu samotného a radí ho medzi najlepšie v herečkinej filmografii.

Posledný film s Audrey Tautouovou, ktorý som objavil v našom archíve snímok na stiahnutie, je Happy End (r. Amos Kollek, 2003). Síce je to priemerné dielo, ale pokiaľ máte herečku radi najmä pre jej výzor, tu si ju užijete dokonale. Počas celej snímky totiž nemá veľa priestoru na hranie, len sa škerí, hádže rôzne ksichtíky a hovorí silným francúzskym akcentom. Neodporúčam ho sledovať s menšími deťmi, pretože v ňom zaznie slušná porcia vulgárnych slov.

Hoci sa s filmovým životom Audrey Tautouovej spájajú predovšetkým dva filmy, niekde medzi tým nakrútila mnoho iných, nie nezaujímavých projektov. Tri z nich máte možnosť pozrieť si priamo u nás, takže nie je nad čím váhať. Najmä ak herečka po Da Vinciho kóde vyhlásila, že ju nakrúcanie znechutilo a zanevrela na americké filmy. Vrátila sa k menším európskym produkciám, v ktorých ju máme najradšej. Zabudnite preto na zúfalo asexuálnu postavu Sophie z Kódu a pozrite si Audrey vo filmoch, v ktorých jej to naozaj svedčí.

Ďalšie články zo stredy 4. októbra 2006
Juraj Malíček: Zlým sveta žiť, dobrí utrú hubu!
Lukáš Krivošík: Stop mediálnemu výpalníctvu!
Peter Pišťanek: Dieťa a sex