Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Ľuboš Vodička | 19.4.2006 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Amsterdam fotografický

Blank

Ak by som mal zostaviť rebríček najfotogenickejších miest Európy, určite na jedno z prvých miest dám Amsterdam. Bezpečne viem, že v mojom Top Ten by predbehol fotograficky preferovanejší Paríž.

as02as13

Úzke ulice, grachty – vodné kanále, dostatok zelene, farebnosť budov, okien, dverí, jednoducho absolútne eldorádo pre fotografa. A to sa ešte nezvečerilo! Počkajte si na zapnuté umelé osvetlenie mostov. Prichádza čas ako vystrihnutý z kulís moderných rozprávok. Prípadne inšpirácia, z ktorej by čerpal námety nejeden surrealista. Pokojne to skúste aj vy. Nájdite si vyvýšené miesto v okolí mostu. Rozložte statív, počkajte na večernú plavbu niektorej z vyhliadkových lodí a váš film zachytí krásnu pohybovú líniu osvetlenia lode na pozadí statických svetiel mostov. Kde hľadať na začiatok? Skúste okolie pozdĺž kanálu Singel alebo úplne konkrétne Magere Brug.

as06as04

Samostatnou kapitolou na fotenie sú obydlia Holanďanov. Možno ste počuli, že nepoužívajú záclony. To je pravda. Voľakedy vraj z toho dôvodu, aby rybári, ktorí sa vracali z lovu na mori domov, mohli kontrolovať, čo robia ich manželky. Možno to bolo aj opačne. Aby manželky vedeli, kedy sa majú chytro začať venovať domácim povinnostiam. Pri manželkách ostanem. Tá moja, nezaprúc v sebe výtvarníčku, oceňovala dobre viditeľné interiéry amsterdamských domácností, v ktorých sa vynímajú veľké moderné knižnice v harmonickom súzvuku so starožitnými solitérmi. Neberte to ako útok na integritu domova, ale nafotiť dom s osvetlenými bytmi, do ktorých je vidieť, navodzuje neopakovateľný pocit plastickosti obrazu.

as14as05

Osobitnou kategóriou bývania sú hausbóty – obytné lode kotviace v tamojších kanáloch. Presný počet vám nepovie asi nikto, pohybuje sa niekde okolo čísla 1400. Niektoré sa pýšia svojou exkluzívnou výstavnosťou, iné sa podobajú na pomaly sa potápajúci Titanic. Napriek tomu, ak by ste si chceli kúpiť hoci aj ten najlacnejší, jeho cena nebude nižšia ako 50000 eur. Aby ste si však užili aspoň trochu z atmosféry pobytu na lodi, využite ponuku niektorej zo spoločností, ktoré realizujú vyhliadkové plavby po grachtoch. Odborný výklad v holandčine, angličtine a nemčine bude síce reprodukovaný z magnetofónovej pásky alebo z CD, viac ako hodinová plavba však stojí za to.

as01as09

Ľudia v uliciach Amsterdamu sú ako objekt fotenia kapitolou samou osebe. Fotiť ich môžete o dušu. V deväťdesiatich deviatich prípadoch zo sto im to prekážať nebude. Ten jeden prípad som zhodou okolností zažil ja. Pri policajnom záťahu, pravdepodobne proti dílerom tvrdších drog, som si vyhliadol „krásneho“ černocha. Netrvalo dlho a všimol si aj on mňa. Veľmi jasným gestom mi naznačil, že ak neskončím, policajti-nepolicajti, budem sa kúpať v grachte aj s fotoaparátom. Skončil som.

as10as12

Druhý raz som bol príliš pomalý. Ja, aj môj fotoaparát. Ten by ani nebol, keby som trošku rozmýšľal. Obyčajne používam filmy Fuji Superia ISO 100, čo nie je dvakrát vhodné na podvečerné fotografovanie bez statívu a blesku. V jednej z menších uličiek som si všimol vo výklade umeleckej galérie asi osemročné dievčatko. Jeden by povedal krásne ako obrázok. Blonďavé, unudené, sediace na výklenku okna. Za ňou v galérii prebiehala vernisáž. Absolútna scéna. Vytiahnem foťák, cvak. Závierka sa otvorila a podľa dlhého čierneho obrazu mi bolo jasné, že svetla bolo málo a naskočil mi dlhý čas. Manuálne nastavujem obyčajne len clonu. Keď som to chcel skúsiť znova, dievčatko už bolo preč. Asi som prišiel o jednu z mojich najkrajších fotografií.

Téma mäkkých drog, respektíve marihuany, v tomto meste stále rezonuje. Skutočných feťákov a voľne sa povaľujúce injekčné striekačky uvidíte skôr v našich mestách a v ošarpaných domoch. Cigaretku marihuany kúpite v tunajších coffee shopoch. Vyfajčiť ju musíte v jej priestoroch. V uliciach Amsterdamu feťákov netolerujú. A čistota ulíc ďaleko predbehla našu domácu realitu.

as07as08

múzeách sa nesmie fotografovať. Napriek tomu vám odporučím aspoň dve. Rijksmuseum – veľkolepé, úžasné, superbohaté. Je ako šalát namiešaný z veľkého množstva vzácnych ingrediencií. Prvá chuť je božská. Tretí a štvrtý hlt sú už taký útok na vaše chuťové poháriky, že prestávate mať záujem o šalát. Tak je to aj s Rijksmuseum. Má toľko úžasných expozícií, že po tretej či štvrtej preexponovanej miestnosti začnete vypínať a výstava vás asi bude nudiť. Nájdite si, čo chcete vidieť. Rembrandtovu Nočnú hliadku? Halsovho Veselého piana? Veterný mlyn vo Wijk bij Duurstede od krajinkára Ruisdaela? V pohode, pozrite si ich! Poučte sa z ich práce s kompozíciou, svetlom, perspektívou. Potom už vypnite, povenujte sa hoci zbežnej prehliadke zbierky porcelánu alebo domáceho bývania a zmiznite preč. Napriek tomu, čo som napísal, si myslím, že Rijksmuseum za návštevu stojí.

as11as03

To druhé múzeum je Holandské námorné múzeum (Nederlands Scheepvaartmuseum). Nedajte sa napáliť! V múzeu sa nesmie fotiť. Nie však všade. Múzeum má svoj prístav s historickými loďami a v ňom, pod holým nebom, fotiť môžete. Napriek tomu, že hneď pri vchode vám odporučia odložiť si batožinu do uzamykateľných schránok, keď pôjdete do prístavu, fotonádobíčko berte so sebou. Oplatí sa! Okrem iného tam kotví Amsterdam, krásna drevená plachetnica Východoindickej spoločnosti. Keďže je dovolené navštíviť aj jej interiér, nejaký ten obrázok v nej určite spravíte.

Písať o histórii Amsterdamu nebudem. Myslím, že niekoľko desiatok knižných turistických sprievodcov dostupných na našom trhu vás poinformuje lepšie ako ja. Skôr k súčasnosti. Ľudia sa často pred návštevou Amsterdamu pýtajú na kriminalitu. Možno sme mali šťastie, možno sme boli v meste krátko, ale žiadny incident, ktorý by narušil pohodovú atmosféru mesta, sme nezažili. Na drahšie veci som bežne zvyknutý dávať si pozor aj pri fotení v Bratislave. A na cestách nikdy nenosím napríklad všetky peniaze na jednom mieste. Rovnako som nemal pocit, že by som videl viac narkomanov ako u nás. Možno skôr naopak.


Ďalšie články zo stredy 19. apríla 2006
Juraj Malíček: A smrť je zlo, tak bohovia dali, veď keby bola krásna, tiež by zomierali
Lukáš Krivošík: Konflikt civilizácií: prečo sa začal a ako sa skončí?
Peter

Ľuboš Vodička  viac od autora »
Vaše reakcie [9]

:: Súvisiace reklamné odkazy