Štyridsiatnik Lužin, tínejdžerka Lolita

Vladimíra Vladimíroviča Nabokova väčšina pozná ako autora škandalózneho príbehu o dvanásťročnej nymfičke Lolite. Prvé vydanie vyšlo takmer nepovšimnuté v Paríži v Olympia Press, vydavateľstve s ľahkožánrovou literárnou povesťou, orientujúcom sa na erotickú a dekadentnú literatúru. Nabokov umelecky dômyselne odtabuizoval tému, ktorá mu umožnila finančnú nezávislosť a vytvorila predobraz, ikonu sladkého sexy dievčatka. Len málokomu sa podarí vstúpiť do vysokej literatúry škandalóznym textom tak, ako práve tomuto rusko-americkému spisovateľovi.

Skvelý román, azda presnejšie novela Lužinova obrana (1930) je spolu s ostatnou Nabokovovou tvorbou v tieni hriešneho rozprávania pedofilného Humberta Humberta o svojej rozkošnej zverenkyni. Je to troška škoda, lebo zďaleka nejde o marginálne a nezaujímavé diela! Nabokov rád umelecky zaznamenával realitu outsiderov konfrontovanú s „normálnymi“ ľuďmi – pravda, predovšetkým takými, ktorí podliehajú konvenciám, predsudkom. Taká je Lolita a jej otčim, taký je aj Alexander Ivanovič Lužin, šachový génius, uznávaný šachový veľmajster, zároveň podivín, ktorého život je okrem bežných fyzických potrieb obmedzený výlučne na kráľovskú hru. Jediným zmyslom života mu je šach. Zamyslený, introvertný čudák, priam autista si čitateľa/diváka získa svojou úprimnou stratenosťou, zároveň genialitou a svojskou gráciou a čistotou. Jeho rozohranú partiu života dramaticky zauzlí láska a majstrovský turnaj.

Tento príbeh adaptovala do rovnomennej filmovej podoby holandská režisérka Marleen Gorrisová. JejLužinova obrana je veľmi príjemný, atraktívny film, hodiaci sa na spríjemnenie dumavého večera, bez nadmernej umeleckej ťarchy. Hodí sa na príjemné gaučové pozeranie s partnerkou (partnerom), je to romantika i dráma, ku ktorej fajn padne fľaša vína.

Dej je pomerne prostý, psychológia postáv, herectvo a jemná symbolika obrazov pestrá. Nie veľmi, všetko s mierou, primerane. Alexander Lužin (John Turturro) v malebnom talianskom letovisku čaká na svoj vrcholný majstrovský zápas, zápas života. Sú dvadsiate roky minulého storočia, všetci elegantní, galantní, vždy vyfintení. Ako blesk z jasného neba jeden presný Amorov šíp vykoľají Alexandrov zabehnutý monotónny šachový stereotyp. Zasiahne ho tak presne, že Lužin okamžite svoju vyvolenú, mladú ruskú aristokratku Natáliu (Emily Watsonová), požiada o ruku, hoci ju ledva pozná. Urobil to naozaj bláznovsky, zároveň dramaticky a roztržito, úprimne. Natáliu to natoľko očarilo a zmiatlo, že Amor nezaváhal, šíp zabodol presne tam, kam mal, aj jej. Problém bol, že rodičia, najmä matka Vera (Geraldine Jamesová), mali pre ňu iného, nie nezrozumiteľného negustiózneho čudáka. V mnohom interesantný a nemenej dôležitý je aj priebeh náročného šachového turnaja, jeho nekalá zákulisná hra, jeho posledná partia. Príbehu totiž nedominuje výlučne milostná pletka – dej je súzvukom viacerých motívov. Napríklad „nenormálny“ vzťah Alexandra a Natálie konfrontovaný s „normálnym“ pohľadom matky na svet. Alebo Lužinova obdivuhodná genialita a zanietenosť, v detstve zneužívaná ako skvelý biznis a atrakcia.

Hercom sa v Lužinovej obrane podarilo autenticky integrovať a asimilovať do času deja, svoje postavy znázornili psychologicky vierohodne a jasne. Tento film s dramaticko-romantickou atmosférou, bez náznakov lacného klišé, s bohatou výpravou a peknými dobovými kostýmami má predpoklady, že váš večer bude vydarený a divácky zmysluplný.

Záver možno partnerku (partnera) dojme, tak buďte pripravení a romantickí, ako sa patrí. Šachy však radšej nevyťahujte.

Lužinova obrana, The Luzhin Defence. Anglicko – Francúzsko, 2000, 112 min.

Réžia: Marleen Gorrisová
Scenár: Peter Berry podľa rovnomennej predlohy Vladimíra Nabokova
Kamera: Bernard Lutic
Hudba: Alexandre Desplat, Dimitrij Šostakovič
Hrajú: John Turturro – Alexander Ivanovič „Saša“ Lužin, Emily Watsonová – Natalia Katkovová, Geraldine Jamesová –Natáliina matka Vera, Stuart Wilson – Leo Valentinov

Ďalšie články zo stredy 6. septembra 2006
Rado Ondřejíček: Ako sa To ta Heľpa do Číny dostala
Lukáš Krivošík: Učitelia a esesáci
Peter Pišťanek: Neistota a strach