Pán Bombastik to vyrieši

Je také ľahké vyprovokovať ma. Stačí, aby niekto v mojej prítomnosti povedal, že telenovely sú hlúposť a ľudia, čo ich pozerajú, hlupáci a už sa trhám z reťaze. Konzum a zábava sú mi denným chlebom, presvedčením, svetonázorom, vášňou a tak ďalej. Načo som tu? Aby som sa naplnil na prasknutie všetkými možnými príbehmi a nedovolil životu, smrti a vôbec presvedčiť ma, že všetko je tu nahovno a nech je náš ľudský údel akokoľvek krutý a smutný, dobre nám tak. Stále je to menej bolestné, ako si zaslúžime. Čo je býkovi zdrap červenej látky, to je mne kydanie na ľahučkú zábavu, komerciu, ak chcete, či ako to nazvať. Rád hľadám zmysel a význam vo veciach, ktoré ho zdanlivo nemajú, s ambíciou obhájiť ich existenciu v očiach elity. A trpím, lebo som nepoučiteľný optimista. 

Naše úvodníky mám rád, je fajn začínať nimi deň. Páči sa mi, ako kolegovia pomenovávajú veci, tisíce životných banalít dokážu premeniť na pár riadkov, ktoré sa v najhoršom prípade aspoň dobre čítajú a v tom najlepšom zafungujú ako žuvačka pre mozog a už vôbec nie sú banalitami. Čosi sa v nich rieši, čosi sa hľadá, pomáhame si nimi, handrkujeme sa o slovíčka a premýšľame. Sledujem reakcie a z ľudí, života a vesmíru mám dobrý pocit. 42. V hlave sa mi rozoznejú melódie z Vlasov, Vek vodnára búši na bránu reality a už akoby som tancoval polonahý po lúke životných pocitov. Nie je to také zlé, tralala, poďme sa všetci objať.

A potom si pustím telku, moju milovanú televíziu, skrinku všetkých mysliteľných múdrostí a rozkoší a just trafím Bruna, ako hľadá pána Bombastika. Moje vedomie chvíľu chytá dych a kým si uvedomím, že som práve tej relácii zdvihol sledovanosť o jedného diváka, pán Bombastik sa už váľa so slečnami, čo predstierajú čosi sexuálne. Prvé, čo mi napadne, je, že tá pesnička si to nezaslúži, milujem ju pre iróniu, čo z nej cítim. Keď Shaggy začne nôtiť refrén, moja duša lúska do taktu prstami. Ale tá šou? Esencia našej primitívnosti, malosti a márnosti. Tomuto nechcem porozumieť, ozve sa vo mne hlas estetika-profesionála, a to moje skeptické ja, čo ma nenávidí, si neodpustí poznámku: „To si nechcel ani wrestlingu a o pol roka bol Yokozuna tvoj najväčší hrdina.“ Moje skeptické ja, čo ma nenávidí, má pravdu, preto sa nenávidíme navzájom. A nenávisť sa v takýchto okamihoch preleje hrádzami subjektu a na chvíľku nenávidím všetkých a všetko. V takých okamihoch rozumiem všetkým veľkým tyranom a myslím si, že vlastne robili správnu vec. Mať v rukách moc, zoči-voči pánovi Bombastikovi neváham a kynožím nás, čo to dá. Človek, ktorý je ochotný na takéto čosi sa dobrovoľne dívať, a ešte so zaľúbením, nemá žiadnu cenu ani hodnotu, a teda ani jeho život nie. Mor na nás, na prekliate ľudské plemeno, skazu, bolesť, utrpenie. Vykynožiť do posledného kusu, rozbúrať domy, rozorať polia a posypať soľou. Bi! Zabi! To už je však pri mne manželka so sedatívami a o chvíľu tíško pozerám Simpsonovcov a plačem do vankúša.

Ja viem, prečo som Bombastika pozeral. Bizarné veci ma priťahujú, lebo som vkusový masochista. Bolesť z videného mi pôsobí rozkoš, tešia ma aj pocity zdieľanej trápnosti a absencia miery, ale nerozumiem, prečo sa podobná šou vysielať môže – a porno so zvieratami nie. Hlavne keď niektoré zvieratá sú celkom fešáci a čísla sledovanosti by boli určite porovnateľné.

No nič, tejto šou sa budem určite vyhýbať. Nie preto, že ju považujem za zvrátenú najhorším možným spôsobom, to by som sa práveže díval, ale preto, že mi za to nestojí rozčúlenie, ktorému sa neviem ubrániť. Nechce sa mi pohŕdať ostatnými divákmi tej šou, ani ich nenávidieť, unavuje ma už to, že preukázateľne nejakí sú. Len ma hnevá, že nech milujem jednoduchú zábavu, ako chcem, vždy si nájde spôsob, ako ma zraniť, ako mi do chrbta zapichnúť dýku, ktorá ma núti pochybovať o tom, či je vôbec vhodné jednoduchú zábavu obhajovať.

Nenávidím náš druh, lebo popiera svoju podstatu a odmieta myslieť, a nenávidím televízne šou, ktoré mu v tom pomáhajú. Aj by som s tým čosi urobil, ale nechce sa mi, len dívať sa. Nemyslieť je také pohodlné. Ešte asi tomu Bombastikovi predsa len dám šancu. Keď do pekla, tak v pohodlnej limuzíne so všetkým komfortom.

Ďalšie články z piatka 28. júla 2006
Ester Ralbovská: Prebytky intelektuálne a poľnohospodárske
Vilma Choteková: Vozík, čo sa zasekol v polovici a ani predtým mu to nešlo najhladšie
Imrich Rešeta ml.: TV tipy bez Spoločenstva prsteňa!