Pohoda starne. Spolu s nami.

Keď Pohoda pred desiatimi rokmi začínala, bola určená presne pre tých istých ľudí, pre ktorých je určená dnes. Vtedy mali medzi 18 a 25 rokmi a na letný festival sa išli vyblázniť. Dnes majú o 10 rokov viac, stále chodia na ten istý festival, ale už nie preto, aby sa oddali relatívne lacnému pivu a potom niekde odkväcli na trávnik či do stanu, ak sa k nemu dostali cez rozblatené pole. Podstatná časť návštevníkov si potrpí na to, aby dvoma dňami prešli čistou nohou, aby aj búdka Toi Toi poskytovala luxus toaletného papiera, aby sa k tomu celému dostali autom a na konci ho aj ľahko našli, skrátka, aby festival nebol pre nich synonymom dvoch dní mimo civilizácie, na ktorú si za posledných pár rokov zvykli. Preto chodia stále na Pohodu. Je to festival, ktorý zostarol, príjemne spohodlnel a zmúdrel spolu so svojimi návštevníkmi, teda s ľuďmi, na ktorých vernosti najskôr vystaval základy tradície a neskôr aj pritiahol sponzorov.

Keď som sa cez víkend pozeral okolo seba a porovnal to s tým, čo som vídaval kedysi, ešte v starom areáli pod Sokolicami, bol to obraz akcie a jej návštevníkov, ako sa za ten čas navzájom vychovali a zveľadili. Kedysi boli radi, ak sa podarilo všetkým prežiť oba dni bez ujmy na zdraví a budúcoročnom rozpočte. Dnes spoločne separujú festivalový odpad, pozerajú na kapely hviezdnych mien a honorárov, pohybujú sa príjemným priestorom, kde ešte aj cisterny s vodou majú svoje sponzorské meno a pri vstupe dostávajú igelitku so vzorkou krému proti celulitíde. Je to obraz prvej porevolučnej generácie a desiatich rokov jej života. Generácie, ktorá nemusela nijako zvlášť bojovať o svoju slobodu a namiesto toho sa ju naučila vcelku rozumne využívať. Keby si niekto na začiatku vyhliadol pár návštevníkov a každý rok spravil pod hlavným pódiom krátku anketu o ich životoch, mal by sociologickú štúdiu a veľmi zaujímavý dokument v jednom.

Mám dojem, že desiaty ročník bol nielen vrcholným, ale hádam aj zlomovým. Možno už o rok bude z dramaturgického  hľadiska rozumnejšie dať viac priestoru mladšej generácii. Kapely pre tridsiatnikov sa z hlavného pódia začnú presúvať na vedľajšie scény a miesto si s nimi vymení hip-hop, r’n‘b a trendové gitarovky z MTV. Bude záležať na celej partii organizátorov, čo sa rozhodne so svojím takmer do dokonalosti vypiplaným dieťaťom spraviť ďalej. Desaťročný fagan je už dosť starý na to, aby si dokázal sám vybrať, či bude aj naďalej skúmať hudobný archív svojich rodičov a obklopí sa ľuďmi ich veku, alebo sa radšej vyberie medzi svojich rovesníkov a bude vyť spolu s celou svojou bandou. Dilema sa dá postaviť aj takto: posilniť do budúcna opatrovateľskú službu v kútiku pre deti, alebo radšej ochranku v celom areáli, aby zvládla hromadný prílev novej krvi.

Svojím spôsobom sú správne obe voľby, ťažké bude realizovať len tretiu možnosť – oboje naraz. Sám som veľmi zvedavý, kam sa Pohoda vyberie, zvlášť keď má za sebou ročník, ktorému sa v podstate nedá nič vytknúť.

---

Ďalšie články z utorka 18. júla 2006
Daniel Baláž: Miki a iní satani na jednom letisku
Elena Akácsová: Trenčianske folklórne a intelektuálne slávnosti
Juraj Malíček: Jedna z tisíc Pohôd
Barbora Tinková: Vášnivé kurence, ilegálna kengura a „Pepó, podej mi ten řízek“
Redakcia: Bažant Pohoda 2006 bez slov

Rado Ondřejíček  viac od autora »
Vaše reakcie [23]