Zoznámte sa s Flunk

Nórska elektronická zostava Flunk prišla na svetlo sveta s prvou platňou For Sleepyheads Only v roku 2002, bola to vtedy veľmi príjemná downbeatová elektronika. Nenudila, ale ani nevyčerpávala, skôr podporovala relaxáciu a uvoľnenie napätia. Potom vydali album Morning Star, kde sa už javili popovejšie, aj keď sa nikdy nevzdali svojich elektronických chúťok. Do popredia dali zmysel pre pesničku a pesničkárske aranže, a kým v minulosti vďaka experimentom s meditatívnymi plochami mohli znieť až potemnelo, teraz to už bola radosť a euforický pocit zo spájania gitarových riffov, zasneného vokálu a elektronických spodkov. Na ostatnom albume Play America sa do remixových podôb dostávajú albumové ťahúne z minulej platne a kapela znie, akoby svoju skoršiu podobu a následný posun skĺbila do jedného. Okrem toho sú to stále tí istí ľudia a zachovávajú si aj chuť pohrávať sa s nezabudnuteľnými hudobnými kôstkami a dávať im nové podoby. Najmä New Order si u nich vyslúžili cover verzie, ktoré sú minimálne rovnako kvalitné ako originály. Gro zostavy tvorí trojica, na koncertoch asociovaná bubeníkom – Ulf Nygaard (producent, programátor), Jo Bakke (gitarista), Anja Oyen Visterová (spev), Erik Rudd (bicie).

7. júna uvidíme Flunk v Bratislave a pri tej príležitosti bolo dobré prehodiť s nimi zopár slov. Na otázky odpovedal Ulf, jedna je však šitá špeciálne na speváčku Anju, takže aj ona dostala slovo.

Ako prvú pieseň z debutového albumu For Sleepyheads Only ste vybrali cover starej hitovky od New Order – famóznej pesničky Blue Monday. Možno to bol dosť veľký risk, ale každopádne sa táto voľba ukázala ako správna. Prečo ste sa rozhodli práve tak?
Ulf: Vlastne si už ani poriadne nespomínam, prečo sme sa tak rozhodli. Svojím spôsobom to bola fakt odvážna voľba. Na druhej strane sme vedeli, že naša verzia je dobrá a že sa teda aj bude dosť hrať. Vo všeobecnosti sa mi veľmi nepáči myšlienka začínať kapelu s prerobenou pesničkou, ale myslím, že Blue Monday preoblečená do flunkovského šatu predviedla poslucháčom naše hudobné nápady veľmi efektívne.

V roku 2002, keď ste nahrali prvý album, ste zneli zasnene, uvoľnene a veľmi, veľmi elektronicky. Vďaka niektorým albumovým trackom dokonca až meditatívne (napríklad Magic Potion alebo Sunday People). Teraz ste stále zasnívaná kapela, ale nezapriete popové smerovanie. Vyzerá to tak, akoby od albumovej dvojky Morning Star bolo vo vašej hudbe viac radosti a optimizmu, nemyslíš?
Ulf: Chápem tvoj pohľad, ale myslím si, že hlavný rozdiel spočíva v tom, že na Morning Star sme sa oveľa viac sústredili na tvorbu „poriadnych“ pesničiek s pevnejšími aranžmánmi, viac na štýl sloha - sloha - vyhrávky - refrén. Dúfame, že sa nám podarilo tretím albumom vytvoriť medzičlánok medzi Sleepyheads a Morning Star. Ale človek nikdy nevie.

Ako to vyzerá na vašich koncertoch? Vraciate sa k starým songom, alebo hrajú prím tie novšie?
Ulf: Je to mix. Veľmi radi hráme niektoré zo starších vecí v podobe približne takej, ako vyšli na platni, ale niekedy z nich robíme aj veľmi obnažené gitarovo-vokálne úpravy. Vychádza to tak päťdesiat na päťdesiat pre piesne zo Sleepyheads i Morning Star a nejaké novinky k tomu. Tiež hráme See You od Depeche Mode, ktorá má veľmi dobrý ohlas. Áno, naozaj veľmi radi robíme cover verzie!

Máme vás radi vďaka výdatným fúziám elektroniky a sviežich gitár. Keď ste takto prekopali The Kinks a All Day and All of the Night a ešte ste z nej aj spravili duet, vyzeralo to ako legenda v obale z 21. storočia. Výborná vec! Kto vašu hudbu najviac ovplyvňuje? Sú to New Order či The Kinks?
Ulf: Ja osobne počúvam všetko, za predpokladu, že to má dobrú melódiu a zvuk ma neodrádza. Ale momentálne ma bavia najmä veci z osemdesiatych rokov ako Gang of Four, Joy Division, veľa počúvam prvý album New Order (Movement). Ale tiež chlapíka zvaného Dntel z amerického west coastu, ktorý robí mix... hm, nazvime to mix noisu a elektroniky – znie to skvele. Myslím si, že nový album od Neila Younga je pecka. Neviem presne, čo počúvajú ostatní z kapely, okrem toho, že gitarista Jo obľubuje najmä spevákov a pesničkárov ako Dylan, Eliott Smith, Ryan Adams a podobne.

Anja, nejde ti už na nervy neustále prirovnávanie tvojho spevu k Björk?
Anja: Nedá sa povedať, že by ma to až tak otravovalo. Novinári by museli prísť s horšími vecami, ku ktorým by prirovnávali mňa alebo môj hlas, ako je Björk. Ale možno, že nabudúce by už mohli byť kreatívnejší.

Ako vymýšľate nové pesničky? Máte nejaký osvedčený spôsob?
Ulf: Máme rozdielne prístupy. Jo a Anja sa stretnú a spravia niečo spolu na motívy Joovej gitary. Ja zasa s Anjou niekedy improvizujem a urobíme spoločnú pesničku, do ktorej Jo pridá gitaru. Pesničky teda skutočne prichádzajú od každého v kapele. Priveľmi neskúšame, ale na skúškach v podstate nastáva jediná situácia, keď dáme dokopy nové pesničky všetci traja.

A kde čerpáte inšpiráciu?
Ulf: Ak budem hovoriť za seba (ale verím, že rovnako je to aj s ostatnými), tvorba hudby je niečo, čo proste musíš vedieť. Nechávam sa inšpirovať inou muzikou, ale aj počasím, tým, že si dám pivo a tak. Inšpiruje ma, keď mám výbornú náladu, ale aj keď mi je na hovno.

Niekedy sa stáva, že kapelu viac poznajú v zahraničí ako doma. Keď vás pozvali do BBC a vy ste sa stali slávnymi, doma v Nórsku ste pravdepodobne už mali silnú fanúšikovskú oporu. Ako je to dnes? Vážia si vás doma tak ako vo svete?
Ulf: Asi sme viac uznávaní vonku ako v Nórsku. Vlastne sme predali dvojnásobne viac platní v americkom Seattli ako doma. Nórsko je zvláštna krajina, je tam zopár kapiel, ktorým sa dobre darí mimo, ale doma sú viac-menej ignorované. Príliš nás to neznepokojuje ani nerozčuľuje, ani netrávime veľa času premýšľaním o tom. Mali sme výborné recenzie prvého albumu, no nič mimoriadne sa nestalo. Ako vravím, nie je to nič výnimočné. Napríklad chlapíkovi, čo si vraví Saint Thomas, sa výborne darí po celej Európe, dokonca aj v Spojených štátoch, ale nórske médiá a kritici sa oňho veľmi nezaujímajú.

Nórskych muzikantov u nás poznáme ako ľudí obdarených veľkým zmyslom pre detail, či už v akustickej (Kings of Convenience), experimentálnej (Hanne Hukkelbergová), alebo tanečnej (Röyksopp) podobe. Koho od vás by ste nám ešte odporučili?
Ulf: Najlepší elektronický album, aký som za tento rok počul, je Melankton od Nórky Kate Havnevikovej. Spieva aj na jednej pesničke z ostatného albumu Röyksopp a urobila album, ktorý znie úžasne! Sláčiky, mimochodom, nahral Bratislavský orchester.

Madrugada je už niekoľko rokov najlepšia nórska kapela, ich štýl je v mnohom blízky R.E.M. Myslím si, že Biosphere je génius, takmer tvoriaci klasickú hudbu. Vlastne sa toho u nás deje celkom dosť.

Distribútor: www.wegart.sk

Ďalšie články zo štvrtka 1. júna 2006
Juraj Malíček: Sprievodca vnútorným azylom
Dušan Mikušovič: Ako sa stať celebritou. Kapitola XIII.: Meno
Elena Akácsová: Zas ma ten citový vydierač dostal!