Pred nejakým časom sa moja sestra Hysterka a jej dve kamarátky zhodli na tom, že ich biologické hodiny práve odbili o päť dvanásť a je najvyšší čas začať s tým niečo robiť. Hysterka s niekým chodí ako vždy, ale jej dve kamarátky – pekné, inteligentné a úspešné – už roky nezavadili o nič použiteľné. S heslom „na muža života mám čas do deväťdesiatky, dieťa treba riešiť okamžite“ sa pustili do vyhľadávania, skúmania, triedenia a vyraďovania možných poskytovateľov genetického materiálu vo svojom okolí. Prví zo zoznamu vypadli muži s chybami na kráse, rôznymi viac či menej závažnými povahovými úchylkami a IQ pod 130. Potom šli von vredári, astmatici, alkoholici a týpkovia so sklonom k depresiám. Potom vyškrtli „playbojov, hochštaplerov a hajzlíkov, ktorých kópie by sme nerady videli vyrastať v detskej izbe“. V poslednej chvíli vypadli homosexuáli a muži vyššieho veku mrmlajúci čosi o erektilnej dysfunkcii, s ktorými by bola „realizácia plánu z technických príčin komplikovaná“. Nakoniec zostali len muži, ktorí boli ako stvorení byť darcami spermií, ibaže mali tú chybu, že keby už nejaké dieťa spravili, chceli by žiť s ich matkami a o to tie nádejné budúce matky z rôznych dôvodov nestáli. Takže sa začalo druhé kolo.
- Potrebujeme tvoju pomoc, - povedala mi sestra. – Nemohol by si zistiť, kedy a na aký čas príde domov Gagarin a pár drobností o jeho zdravotnom stave?
Gagarin bol môj kamarát z detstva, ktorý si svoju prezývku vyslúžil vďaka láske k parašutizmu a nespornej podobe s prvým kozmonautom. Až na ten vrúcny vzťah k vodke. Gagarin žil v Austrálii a na rodnú hrudu sa vracal na krátke návštevy tak raz za tri roky.
- Aké drobnosti? – spýtal som sa podozrievavo.
Sestra pozrela na papierik a prečítala zo zoznamu: - Či nemali v rodine duševné choroby, hemofíliu, rakovinu, cukrovku, kardiovaskulárne choroby, či sa v ich rodine skoro plešatie a treba sa spýtať aj na alergie, školský prospech a na to, či má vlastné zuby.
- Chcete ho zaradiť do nejakého vesmírneho programu? - spýtal som sa.
- Také niečo, - povedala sestra vyhýbavo. Potom sa spýtala na Luigiho, talianskeho prekladateľa, občas sa vyskytujúceho v našich končinách a na ďalších dvoch chlapíkov, ktorí by mohli splniť funkciu „Prišiel som, zasial som, odišiel som a nič som sa nedozvedel“. Jednoducho skvelí kandidáti na kolónku v rodnom liste zvanú „otec neuvedený“. Instantní otcovia, ktorí dodajú, čo je treba, a pritom s nimi netreba chodiť, znášať ich nálady, prehovárať ich na otcovstvo, počúvať ich rady a bojovať s ich názormi, čo je pre dieťa najlepšie.
- Len cez moju mŕtvolu, - povedal som.
- Ničomu nerozumieš, - povedala mi sestra.
- Rozumiem tomu práveže dosť dobre.
- Z mužského hľadiska.
- A z akého iného?
- Je nesmierne ťažké nájsť muža, s ktorým chceš žiť a s ktorým si vieš predstaviť vychovávať dieťa. A ešte aby to chcel aj on a aby sa vaše vzťahové načasovanie stretlo s tvojou biologickou schopnosťou počať a porodiť, - povedala sestra. - Muži majú kopu času na rozmyslenie, môžu mať deti aj v šesťdesiatke. My ženy sa musíme rozhodnúť, či budeme čakať donekonečna na princa na bielom koni, a pritom nám ujde aj posledný vlak zvaný dieťa, alebo zvolíme dieťa s tým, že princ sa časom nejaký nájde, keď nám už biologické hodiny nebudú ohlušujúco odbíjať uprostred hlavy.
- Ja by som ale chcel byť pri dieťati, ktorého som otcom.
- Chce sa ti vymieňať plienky a sedieť na rodičovských združeniach?
- O tom to nie je. Ak by bolo to dieťa moje, možno by som bol jediným človekom na svete, ktorý by ho dokázal skutočne pochopiť, pretože by bolo po mne. Chápeš? Mať syna alebo dcéru s niekým, koho nepoznáš, môže znamenať, že ti pod rukami bude vyrastať niekto, komu nebudeš rozumieť, pretože bude v sebe niesť dedičstvo celkom cudzieho človeka. Nebudeš vedieť nič o jeho duši, nadaní, chutiach, strachoch a chorobách.
- Tým ženám to za to riziko stojí. Pretože druhou možnosťou je nemať dieťa vôbec.
Pozrel som sa na sestru. Ten plamenný prejav sa k nej nehodil. Má normálny vzťah a štyridsať sviečok na torte ešte zďaleka nesfukovala.
- Prečo vlastne nemáš deti ty? – spýtal som sa.
- Lebo môj partner nechce. Myslí si, že ak mi urobí dieťa, tak ho odkopnem.
- A odkopneš?
- To závisí od neho.
Tak predsa. Závisí to od mužov.
A tak aj bolo. Prvá sestrina kamarátka sa skutočne stretla s Gagarinom. Ja som to nezariaďoval, zjavne mala vlastné páky. K oplodneniu nedošlo, došlo však k niečomu, čo by sa dalo nazvať „láska v zrelom veku“. Gagarin si predĺžil pobyt a leto vraj budú tráviť spolu v Austrálii. Osud druhej kamarátky vzal do rúk iný muž – riaditeľ veľkej spoločnosti, ktorý jej ponúkol miesto v Londýne. Ona nadšene prijala s odôvodnením, že na deti má ešte čas. A čo sa týka mojej sestry, tak tá práve v kalendári počíta do 28.
Ďalšie články z utorka 23. mája 2006
Barbora Tinková: Párik papagayov
Michaela Malíčková: Seriálový svet dobýja ďalšia sexy blond superhrdinka
Rado Ondřejíček: Dvakrát toľko nudy za jedny peniaze
Maxim E. Matkin viac od autora »
Vaše reakcie [112]
Ešte raz na neho pozrieš a oboch vás zabijem!
Je síce ženatý, ale už sa rozvádza
Cherchez la femme
Ja predsa nie som boh, aby som odpúšťal, láska moja
Nešťastná láska, s. r. o.