Teenageri sú potenciálne najsilnejšou cieľovou seriálovou skupinou. Pomerne veľa voľného času, problémy s dospievaním, túžba po dobrodružstve, veľkej láske, štýle a vzoroch, ktoré musia byť hlavne iné, než sú rodičia a učitelia. Seriály z prostredia strednej školy majú v aktuálnej mediálnej realite už svoju pevnú pozíciu. Nostalgia a úľava po jej absolvovaní zaručujú, že okruh divákov môže výrazne prekračovať hranicu osemnástich rokov. Možnosť sledovať svojich hrdinov aj po maturite a nejaký špeciálny rozmer navyše menia túto možnosť na pravidlo. Seriálovú podobu životného štýlu amerického stredoškoláka mal slovenský divák možnosť sledovať napríklad v Beverly Hills 90210, Dawsonovom svete, vo Felicity, v Buffy, zabíjačke upírov alebo v sitcomovo skreslenej verzii Sabrina, mladá čarodejnica.
Seriály tohto typu majú výhodu v tom, že diváci rastú spolu so svojimi hrdinami. Zdieľajú tak veľmi príbuzné skúsenosti, čo ich emocionálne pripútava k seriálovej realite v dlhej časovej perspektíve. Vďaka tomu má seriál schopnosť aj po svojom uzavretí stále priberať nových divákov rôznych vekových kategórií.
Tínejdžerský neo-noir seriál v slovenskom éteri asi nebude
V súčasnosti na seba najviac pozornosti (divákov, publicistov i kritikov) strháva Veronica Mars. Seriál nedávno uzavrel svoju druhú sériu a nechystá sa skončiť, i keď jeho hlavná hrdinka už úspešne zmaturovala. Je málo pravdepodobné, že by sa slovenský divák v najbližšej budúcnosti mohol stretnúť s atraktívnou a bystrou blondínkou aj prostredníctvom obrazovky niektorej z našich národných televízií, napriek tomu, že má všetky predpoklady na úspech. Slovenské televízie síce z času na čas prekvapia seriálovým zákuskom typu Twin Peaks, Simpsonovci, Tie roky sedemdesiate alebo Buffy, zabíjačka upírov, ale ich neskromné očakávania a netrpezlivosť zväčša spôsobia zmätočný pohyb naprieč vysielacím časom, v horšom prípade úplné stiahnutie z programovej štruktúry. Aký osud by stretol v slovenskom televíznom éteri tínejdžerský neo-noir seriál Veronika Mars, to sa asi nikdy nedozvieme. Aktuálne ho vysiela okolo pätnásť krajín, niektoré dokonca v piatok večer v hlavnom vysielacom čase. V Amerike sa vysielací čas niekoľkých epizód zmenil z utorka večera na stredu, pokles sledovanosti však potvrdil, že seriáloví nadšenci môžu mať rozpozeraných aj viac projektov odrazu a súperiť s Nezvestnými nemusí byť za každých okolností rozumné.
Heroická Buffy v ľudsky udržateľných hraniciach
O Veronice Marsovej sa hovorí, že je to ďalšia Buffy. V oboch prípadoch je hlavnou hrdinkou zdanlivo krehká, pôvabná blond stredoškoláčka, osobnosť, ktorá sa nestráca v mase a svoje nedobrovoľné outsiderstvo nielen znáša, ale občas si ho dokonca aj vychutnáva. Buffy je ženská verzia superhrdinu, obdareného nadprirodzenými schopnosťami, vyvoleného spomedzi ostatných. Veronica nie je superhrdinka v tomto klasickom zmysle slova. Je heroická v ľudsky udržateľných hraniciach, nemá mýtický pôvod ani nadprirodzené schopnosti. Jej charakter je, takpovediac, žánrový, vzdialene evokuje dievčenskú verziu Philipa Marlowa, je výtvorom poetiky filmu noir, ponurej detektívky, v ktorej obraz reality až bolestne naturalisticky pripomína svet mimo obrazovky. Buffy zachraňuje svet, pretože je to jej poslanie, jej etický kódex, jej osud. Veronica zachraňuje spolužiakov, pretože ju to baví, vie to a navyše dostane zaplatené.
Jazyk v Buffy je obrazný, mýtický a svet, ktorý ukazuje, je zjavnou alternatívou k realite s výraznými prvky fantastickej fikcie. Vo Veronice sú pravidlá reality veľmi blízke tým, aké poznáme z našej každodennosti. Napriek tomu nesmieme zabúdať, že je to stále fiktívna realita, ktorá je autorsky modelovaná vždy, keď treba vyjsť v ústrety štýlu. Nemalo by nás preto rušiť, že napriek finančnej kríze rodiny Marsovcov a ich neschopnosti zaplatiť napríklad účet za teplú vodu Veronicu dvakrát v tých istých šatoch neuvidíte. Realita na neptunskej strednej je štýlová za každých okolností, tak, ako sa na správny teenagerský seriál patrí.
Stredná škola je peklo samo
Realita na každej seriálovej strednej je vzrušujúca a dobrodružná. Pokiaľ sunnydaleská stredná stojí na pekelnej bráne, neptunská stredná je len krycím názvom pre peklo samo. Pokiaľ v Sunnydale hranica medzi ľudským svetom a peklom plným záhadných príšer a démonov existuje, i keď krehká a priepustná, v Neptune má peklo v plnej miere ľudský rozmer a hranica je čisto pomyselná. Redaktor z Chicago Sun Times na adresu Veronicy Mars uviedol, že „je to šou, ktorá nezastiera ani nezjemňuje večnú, fundamentálnu pravdu – stredná škola je peklo“. Tento seriál definitívne búra mýtus strednej školy a v tomto pekelnom demýtizovanom svete sa odohráva strhujúca štúdia charakterov. Popri amatérskej detektívke Veronice Marsovej, úspešnej študentke cez deň a čašníčke po večeroch, vždy dokonale upravenej, šarmantnej a za každých okolností vtipne glosujúcej dialógy (nezdá sa vám to dosť superhrdinské?), sa počas prvých dvoch sérií objavilo nemálo povšimnutia hodných postáv. Sympaticky arogantný Logan Echols, občasný Veronicin priateľ, syn filmovej hviezdy a pravdepodobného vraha Lilly Kanovej, Veronicinej najlepšej priateľky, nevyspytateľný Eli Weevil Navarro, vodca motorkárskeho gangu, ktorého Veronica permanentne ťahá z konfliktov so zákonom, Cassidy Beaver Casablanca s anjelským pohľadom a dušou čiernou ako smola, Jackie Cooková, krásna dcéra baseballovej hviezdy Terenca Cooka, obvineného z atentátu na autobus, v ktorom sa zabilo niekoľko nevinných stredoškolákov a učiteľka žurnalistiky, Keith Mars, Veronicin otec, súkromný detektív a bývalý miestny šerif a celý rad viac či menej bizarných figúrok, ktoré žijú svoje životy najlepšie, ako vedia, ale väčšinou to akosi nestačí.
Osudy obyvateľov Neptunu sa v seriáli riešia v dvoch časových horizontoch – v jednotlivých mikropríbehoch v rámci uzavretých epizód a postupne, presahovo počas celého seriálu ako jedno veľké, nekonečné rozprávanie. Otvorenosť tohto rozprávania zaručuje aj permanentné spochybňovanie a vracanie sa k jednotlivým témam. Vo Veronice Mars si nikdy ničím a nikým nemôžete byť na sto percent istí, žiadne riešenie nemusí byť definitívne, žiadne tajomstvo nie je odhalené úplne. Hoci na konci prvej série sa vám zdá, že odpovede na jej hlavné otázky Kto zabil Lilly Kanovú? Kto znásilnil Veronicu Marsovú? sú definitívne, druhá séria vás zneistí. Alternatívne verzie, neustále spochybňovanie a relativizácia sú poznávacou značkou Veroniky Mars, prináleží to k jej detektívnemu žánru i postmodernej povahe.
Veronica Mars nie je len seriálom, ale aj popkultúrnym fenoménom
Seriál má nadhľad, iróniu, zábavné a sarkastické dialógy a, samozrejme, je pevne ukotvený v popkultúrnych kontextoch. Rozhovor medzi Veronicou a Dickom Casablancom na školskej chodbe esenciálne vystihuje poetiku seriálu: „Sleduješ ma zo zábavy? Drž sa odo mňa ďalej. Chodila si s Loganom, je obvinený z vraždy. Chodila si s Duncanom, je na úteku. Pôsobíš na boháčov ako kryptonit, Veronica. Tento bohatý chlapec sa toho nechce zúčastniť.“
Veronic
Michaela Malíčková viac od autora »
Vaše reakcie [5]
:: Súvisiace reklamné odkazy
Angel - od detektívky k soap opere
Prečo milujeme seriálovú fikciu?
Tetovanie ako cesta k slobode