Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Ľuboš Vodička | 16.2.2006 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Betliar a prehistória slovenského turizmu

Blank

Moji vrstovníci, ktorí zažili letné pobyty v pionierskych táboroch v ére socializmu, dodnes radi spomínajú na vypchatého krokodíla, slonie nohy, či múmiu malého černoška. Niečo také exotické pred viac ako dvadsiatimi rokmi mohli vidieť v kaštieli obce Betliar. A vidieť to tam môžete dodnes.

bs_02bs_03

Všetko sa začalo na začiatku 19. storočia. Vlna historizmu sa prevalila Európou, aby sa pokúsila oživiť romantické spomienky na stredovek plný šľachetných rytierov. Do exteriérovej architektúry kaštieľov sa vracajú prvky tzv. pseudoopevnenia (okienka v tvare strieľní, cimburie, vežičky). Nechýbajú gotické a románske doplnky. Rozľahlé parky susediace s kaštieľmi sa plnia umelými zrúcaninami a exotickými stavbami. Sociálne zmeny v spoločnosti, súvisiace so zrušením poddanstva, zbavujú kaštiele postavenia hospodárskeho centra panstva. Majiteľmi honosných a krásnych domov sú neurodzení podnikatelia alebo veľkostatkári – vlastníci rozsiahlych pozemkov.

bs_01bs_04

Jedným z najkrajších pamätníkov toho obdobia je renesančný poľovnícky kaštieľ Bebekovcov v Betliari. Súčasnú podobu vidieckeho sídla uhorskej šľachty získal po historizujúcej prestavbe za Emanuela Andrássyho v rokoch 1880 až 1886. Svoju históriu však začal písať oveľa skôr.

V dnešnej stavbe sú zachované najstaršie časti ešte z 15. storočia. Ostali ako spomienka na gotickú kúriu. Tvorila obytné centrum poľnohospodárskej usadlosti. Nárožné veže, charakteristické pre renesanciu, pristavali takmer v polovici 17. storočia. Zo skromnej a nenápadnej stavby sa luxusným sídlom stala v rokoch 1792 až 1795. Rozsiahla prestavba sa dotkla aj parku. Leopold Andrássy vybudoval dokonca chodbu v podobe kvapľovej jaskyne, ktorou sa vchádzalo z parku do vstupných reprezentačných priestorov. Barokovo-klasicistická prestavba obohatila kaštieľ o nádhernú knižnicu a sieň s obrazmi dôstojníkov Nádasdyho pluku. Finálna prestavba, ktorú návštevníci obdivujú dodnes, sa sústredila najmä na vybudovanie hosťovských izieb, rekonštrukciu spoločenských priestorov, hudobný salón, jedáleň, herňu, poľovnícky salón a knižnicu. Vybudovaná bola súčasne veľkolepá vstupná hala s dreveným kazetovým stropom, ktorej ani roky neubrali nič na pôvodnom duchu.

bs_07bs_08

Interiér v roku 1949 sprístupnili ako múzeum bytovej kultúry. Expozícia pozostáva predovšetkým z dobového bytového zariadenia (najmä anglického empírového nábytku z prvej polovice 19. storočia a viedenského klasicistického z druhej polovice 18. storočia). Nechýbajú bytové doplnky v podobe lustrov, zrkadiel, obrazov – najmä portréty a krajinky vytvorené štetcami domácich i svetových autorov. Nábytok domácej produkcie pochádza zo Spiša, Šarišu a Gemera. Mimoriadne cenenými kusmi sú neskorogotický stôl z konca 15. storočia, renesančná intarzovaná truhlica zo 16. storočia a vyrezávaná polychrómová svadobná truhlica z prvej polovice 17. storočia. Najviac obdivu žne knižnica, ktorá obsahuje asi 20 000 zväzkov kníh. A samozrejme, už na začiatku spomenuté domáce a zahraničné poľovnícke trofeje, exotické exponáty zberateľského úsilia pôvodných majiteľov z Afriky a Ázie.

bs_05bs_06

Anglický park obklopujúci kaštieľ vybudovali pravdepodobne podľa návrhu záhradného architekta H. Nebbiena. Hoci názov „anglický“ evokuje skôr strohosť, kompozične vychádza z myšlienok francúzskej filozofie. Rousseauovo volanie po návrate k prírode našlo živnú pôdu aj na severe Horného Uhorska. V parku je niekoľko romantických drobných stavieb, umelo vytvorených ruín a jaskýň. Všetky umiestnené tak, aby vyvolali ilúziu návratu antiky a stredoveku. Počas prehliadky muzeálnej expozície sa, žiaľ, už návštevník nedozvie, že rotunda situovaná v parku je vlastne pôvodná budova knižnice. Knihy sa v nej nachádzali až do konca 19. storočia. Nevyvážene pôsobí park vo svojej vstupnej, rozlohou menšej časti a zadnej, prakticky nosnej časti. Vstupná časť je dôkladne udržiavaná, nechýbajú v nej exteriérové plastiky, kvetinové koberce, udržiavané chodníky. Zadná časť pôsobí skutočne ako pozvoľný návrat k divokej prírode. Miestami je park spustnutý, chodníky sa strácajú, prípadne si návštevníci vytvárajú živelne svoje vlastné. Ťažko posúdiť, čo je dôsledkom finančne podvyživenej starostlivosti o kultúru na Slovensku a čo dôsledok neodborného ošetrovania.

Otváracie hodiny:
máj – september, utorok – nedeľa, 8:30 – 16:30
november – marec, utorok – nedeľa, 9:30 – 14:00
apríl a október, utorok – nedeľa, 9:30 – 15:30

Aktuálne informácie nájdete TU.



Ľuboš Vodička  viac od autora »
:: Súvisiace reklamné odkazy