Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Rado Ondřejíček | 10.1.2006 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Skrutkovač nevypestuješ

Blank

uvodnik47Z nášho ľudského pohľadu delíme svet na živý a mŕtvy. Nad jeden sme postavili organickú a nad druhý anorganickú chémiu. V jednom sa nové časti rodia, rastú a pestujú, v druhom sa vyrábajú, stavajú, stĺkajú dokopy, alebo si len tak miliardy rokov ležia bez nutnosti kamkoľvek sa náhliť. Nad oba svety sme natiahli fyziku, matematiku, logiku a ďalšie učenosti, aby sme si vo všetkom urobili systém. A keď ho tam už pár storočí ako tak máme, baví nás, pravda na najvyššej vedeckej úrovni, stierať rozdiely medzi živým a neživým. Paradoxne, robíme to rovnako ako kultúrnu výmenu medzi Českom a Slovenskom – len jedným smerom. Dokážeme vyrábať živé veci. Pomaly nielen čokoľvek, ale, ak všetko dobre pôjde, aj kohokoľvek. Odhliadnuc od etického rozmeru veci a pravdepodobnej šance, že nás bežných smrteľníkov najneskôr o pár desiatok rokov postavia na okraj vyrobení ľudia plní špeciálnych schopností, na ktoré nebudeme len s prírodnou výbavou stačiť, nezdá sa mi na tom jedna vec. Prečo sa nikto nezameriava na preplietanie oboch svetov opačným smerom?

Prečo všetkých zaujíma, ako vyrobiť človeka, a nik sa nesnaží vypestovať skrutkovač?

Veď ľudí máme už toľko, že nevieme, čo s nimi a na splodenie ďalších netreba žiadne zvláštne zručnosti. Keby sme však vedeli neživú matériu získavať spôsobom vlastným živým bytostiam, bolo by nám sveta žiť. Spomínané skrutkovače by sa predávali po sadách v papierových vrecúškach, ako sa dnes predávajú semienka tekvice. Zasadí sa do vhodnej zeminy, polieva sa živným roztokom a po čase vyraší sada skrutkovačov z kvalitnej prírodnej ocele, bez dusičnanov a pripravených na okamžité použitie. Otázne je, na čo by komu tie skrutkovače boli, keby sa dali vypestovať či inak splodiť aj skrine, autá, domy a čokoľvek ďalšie v súčasnosti dávané prácne dokopy práve za pomoci skrutkovačov. Samčia a samičia lokomotíva by si na ľudský príkaz splodili ďalšiu, vodná elektráreň by hojným hnojením vyrástla poniže Šútovského vodopádu a bicykel, umne geneticky dovybavený erektilnou funkciou, by stačilo v mini verzii vytiahnuť z kabelky, pošúchať a ísť sa previesť.

Môže byť objavenie takejto technológie oveľa náročnejšie ako vynálezy, ktoré ľudstvo objavilo doteraz? Z môjho laického pohľadu to musí byť v porovnaní s kompletným rozlúštením ľudského genómu úplná zívačka. Ekonomické, ekologické a všelijaké iné prínosy sú nedozerné. Dnes sa trasieme, či nás náhodou geneticky modifikovaná kukurica o pár rokov všetkých nevyhubí, pretože nikto nešípi, aký bude mať dlhodobý účinok. A pritom by stačilo len preklopiť vývoj a výskum opačným smerom a máme po problémoch. Skrutkovač ostane skrutkovačom, či ho vyrobia v továrni, alebo vypestujú na záhradke. Maximálne tak zvädne, ale to nikomu nebude prekážať, lebo sa vypestuje nový a starý pôjde do kompostu. Nechať rásť a plodiť neživé veci by sa malo stať naším novým obzorom. Nechajme ľudí ľuďmi a zvieratá zvieratami. Všetci predsa vieme, že nič z toho nie je na hranie. So živými bytosťami a s jedlom sa nemá hrať. Poďme sa hrať s vecami.



Rado Ondřejíček  viac od autora »
Vaše reakcie [6]
:: Súvisiace reklamné odkazy